Celý týždeň som nemyslel na nič iné, len na tento zápas. Konečne to prišlo. Bolo super, výsledok, ktorý berie celé Slovensko všetkými desiatimi, nálada ako sa patrí, a tak do sveta letí výborné vysvedčenie.
Príprava na zápas pre nás začala dosť skoro. Už okolo dvanástej sme sa všetci šiesti (Ja, Miťo, Jozef, Ondro, Ďuri a Bulhar) zišli na intráku. Pred tým sme stihli aj menší nákup, hlavne pív. O pol druhej sa presúvame na trnavskú stanicu, kupujeme hromadný lístok (vedúci skupiny je Jozef) a hybááj čakať na vlak. Vlak sa blíži a je totálne natrieskaný fanúšikmi z celého Slovenska. Pár minút po druhej je odchod a my sa v tom nehoráznom teple osviežujeme aspoň vychladeným pifkom.
Hneď po príchode do hlavného mesta zaberáme staničnú krčmu a kvasíme pri ďaľšom pive. Bulhar po prebdenej noci skúša nabrať stratené sily spánkom na stole, so smiechom sa prizeráme.
Neskôr sme sa vybrali smerom k štadiónu, nazreli sme aj do Elánu, ale bolo tam neskutočne veľa ľudí, tak sme to tam hneď vzdali.
Odskočili sme si do parku hneď vedľa štadióna, nálada stúpala, a tak hrajúce sa deti sme videli skreslene. Samozrejme kvôli hmle :). Zhruba 45 minút pred začiatkom sme sa presunuli ku bráne a aj keď to na fotke nie je vidieť, mali sme strašné nervy na usporiadateľov, ktorí nás púštali po jednom, a tak sme sa na štadión dostali po nekonečných minútach čakania v rade.
Aj keď sa mi chalani potom stratili, o pol siedmej sme už boli všetci spolu za bránou pod svetelnou tabuľou. Ľudia prichádzali vo veľkom množstve a bolo jasné, že bude totálne vypredané.
No a, aby ste si vychutnali aj mňa, tu je jedna fotka kde som ja a Miťo (ináč fanúšik, ktorého bolo počuť najviac a celý zápas...Jeho hlas na druhý deň ráno bol ako starého prepitého dedka).
Pri nástupe hráčov na hraciu plochu sa začali diať veci. Nekonečné množstvo konfiet, bengálske ohne okolo celého štadióna a hlavne obrovská národná vlajka, ktorá sa tiahla cez polovicu nášho sektora. Poviem vám, to bol teda zážitok.
Sami vidíte tú atmosféru a asi každému fanúšikovi, ktorý sa na tehelné pole nedostal, musí byť ľúto, a veru má byť aj prečo, veď remizovať s tak silným súperom na preplnenom štadióne sa nevidí každý deň. Verím, že toto je NAŠA kvalifikácia a konečne po prvý krát za éry samostatného Slovenska postúpime na záverečný šampionát do Nemecka. Držme našim chlapcom palce, budú to mať ešte ťažké...A na záver ešte jedna foto z after - party. Ešteže to nevidia naše mamy, tie by nám dali.
