Každý normálny člowek prvý prazdninový deň travil doma, len ja nie. Ja a pár úchylných jedincow konkrétne Sisa, Vero a Charlie sme si powedali, že na prazdninovanie máme ete dosť času a vybrali sme sa umyvať stany. Krvopotne sme sa deň predtým dohodli kedy a kde sa stretneme bo umývať stany môžme 24 hodín im je tam prosto jedno kedy dojdeme.
Ráno som vstala plná očakávania, obliekla sa najedla a vyrazila. Stretli sme sa pred Polusom lebo niektoré indivídua nám poradili, že by sa nám zišli sexi gumené rukavice. Iniciatívne sme vstúpili do Carefuru, kde sme najprv bezducho blúdili a až po kratšom čase našli náš vyvolený regál. W živote som nečakal toľko rukavíc rôznych farieb a veľkosti ale my sme problém s výberom nemali, pravdaže sme si kúpili tie najlacnejšie za 17,60sk. Po náročnom nákupe sme pokračovali ďalej w ceste. Z dopravného prostriedku menom električka sme vystúpili pri Istocheme. Najprv sme tam pobehovali ako splašené kravy, až sme dospeli k riešeniu ideme sa spýtať vrátnika. Opatrne sme sa k nemu priblížili a spýtali či sa tu čistia stany. Vypúlil na nás očiská a priam zvrieskol :STANY? Všetci sme cúvli pár krokov s domnienkou že postarší pán buď pár dni nespal, pil alebo mal w sebe pár lacných drog. Už sme boli na odchode či lepšie povedané odbehne keď sa zvrtol a povedal že je to za tou žltou dodávkou. Reku teda vybrali sme sa na vandrovku k žltej dodávke keď sme tam dorazili zahliadli sme nápis na tabuli, boli tam nejaké žvásty o stanoch. Radosť s dosiahnutého cieľu nepotrvala dlho, bo keď sme nazreli do dvora mali sme pocit jak v cigánskej osade. Myslím, že práve takto si Amíci predstavujú naše krásne Slowensko. Vstúpili sme dnu a tam nás privítal milí pán, ktorý aj hneď odišiel (asi po sekeru). Chvíľku sme rozmýšľali, že kto bude asi tá prvá obeť, no zhodli sme sa, že to bude Charlie. Kým sme vôbec mohli pomyslieť ten potenciálny vrah sa vrátil. „No čo vy ste prišli čistiť stany?“ pri tej vete sa zahnal rukou, my už všetci skrčení pri zemi keď sme zistili, že to iba nejaký odpad odhodil. No chvíľu nás tam všetci vysmiali, že mládež nám sem chodí a tak, potom nám pridelili babu čo nám všetko vysvetlila a hor sa na čistenie. Pri umývaní sme si spravili aj menšiu módnu prehliadku bo medzi „handrami“ boli aj kúsky oblečenia ako spodná košieľka a la Filca/>, sexi mikinka a niake tie spoďare.
Koniec koncov to bola veľmi úspešná brigáda po spracovaní prvotného šoku zo smrti a hostelu sme si zvykli ba sa nám tam aj zapáčilo a na budúcu sobotu hor sa zas umývať. Musíme ešte dohnať pár veci ako prečítať si ten pohodený Playboy alebo ukradnúť si tú košieľku aby sme ju mohli darovať triednej k nejakému peknému sviatku.
