V roku 1241 vpadli do Uhorského kráľovstva Tatári (Mongoli). Všetko, čo im stálo v ceste zničili. Nastalo vraždenie a plen. Kráľovstvo bolo v troskách. Nevieme presne, či sa Tatári pokúsili dobyť Spišský hrad. Ak sa aj pokúsili, hrad s najväčšou pravdepodobnosťou nedobyli. V kráľovstve sa totiž stretávali hlavne s drevenými hradmi, ktoré im problémy nenarobili, ale ten Spišský bol v tom čase už celý z kameňa. Zato však spustošili celé okolie.
Ako Tatári do krajiny prišli, tak aj odišli. Kráľovstvo sa pomaly začalo spamätávať z hrôz, ktoré zažilo. Listinou z roku 1249 kráľ Belo IV. povolil spišskému prepoštovi pribudovať k hradu nové predhradie, ktoré sa na istý čas (kým nebude dobudovaná Spišská Kapitula) malo stať opevneným sídlom cirkevnej moci. Predhradie bolo vybudované v priebehu niekoľkých rokov a dnes nesie názov románske predhradie.
V tom období hrad získal aj novú vstupnú bránu. Nazývame ju Druhá románska brána (kvôli odlíšeniu od pôvodnej románskej vstupnej brány zo začiatku trinásteho storočia). Bránu chránil barbakan a vysunutá veža, z ktorej sa na nepriateľa zhadzovali obrovské balvany, resp. liala horúca smola. Dnes návštevníkom hradu pri prechode bránou nič nehrozí. Len chodník na horný hrad je dosť klzký, preto výstup zabezpečujú reťaze.
Fotografie sa po prejdení kurzorom menia..
Ka
