Marcus žije hudbou 24 hodín denne a podľa mnohých kritikov je jedným z ľudí, ktorí už teraz určujú akým smerom sa bude v najbližších desaťročiach jazz uberať. Je totiž príslušníkom generácia, ktorá vyrástla v čase, keď sa hip hop dostal do centra pop kultúry. Minulú nedeľu som s ním telefonoval a z 10 minútovej povinnej promo jazdy sa vykľul priateľský polhodinový rozhovor, v ktorom ma Marcus niekoľkokrát rozosmial.
Napríklad príhodou s lendárnym bubeníkom Royom Haynesom, s ktorým päť rokov hrával a a za album Fountain of Youth s ním si vyslúžil aj jednu zo svojich dvoch doterajších nominácií na cenu Grammy. Hovoril, ako raz po koncerte s Royom nastupovali do limuzíny a počuli, že šofér si púšta Missy Eliot. Roy, áno tá legenda, čo hrala s Gillespiem, Coltraneom alebo Davisom, si okamžite začal spievat spolu s o dve generácie mladšou rapperkou. Roy skrátka aj napriek tomu, že má svoje miesto v histórii hudby pevne zakotvené, neprestal počúvať novú hudbu. Preto 86-ročný Roy vlastne nikdy nezostarol, hovorí Marcus, ktorého postoj k hudbe je veľmi podobný. Patrí medzi relatívne malú skupinu jazzmanov, ktorí nemajú žiaden problém s modernou hudbou, jeho obľúbenou speváčkou je Bjork.
Vlastné albumy začal vydávať v roku 2001 a už o päť rokov neskôr ho časopis Jazz Times nazval objavom roka. Jazzoví kritici ho v ankete časopisu Downbeat v roku 2008 označili za "vychádzajúcu hviezdu" soprán saxofónu a o dva roky neskôr si vybojoval toto prestížne ocenenie aj v kategórii tenor saxofón. Na bratislavskom koncerte ho bude na bicie sprevádzať jeho jednovaječná dvojička E.J. Strickland.
Nájdite si Marcusove skladby a záznamy z koncertov na YouTube. Uvidíte, že to je nielen skvelý hudobník, ale aj príjemný chlapík. Verím preto, že sa v pondelok v Nu Spirit Clube uvidíme.
