Máš rád reggae?
Ano, milujem ho.
Ako Dynamics vlastne vznikli? Bol to tvoj koncept, pre ktorý si neskôr začal zháňať hudobníkov, alebo Dynamics vznikli prirodzene v kruhu tvojich hudobných priateľov?
Dynamics sú prirodzeným výsledkom priateľstva. Všetci bývame v Lyone, aj keď pochádzame z rôznych miest na svete, takže vôbec nie sme čisto francúzska skupina. Dynamics je projekt, ktorý spája ľudi s rôznym hudobným zameraním ale spoločnou láskou k soulful reggae. Nie je to žiaden umelý výtvor, my sme jeden druhého poznali ešte predtým ako vznikli Dynamics.
Takže všetci členovia skupiny, napriek tomu, ze sú z Bristolu, USA alebo Ameriky, žijú na jednom mieste, v Lyone?
Áno, v jednej štvrti. Je to skvelá štvrť, kde sa prisťahovali ľudia z rôznych kútov sveta. Štvrť, kde môžeš stretávať rôznych ľudí s rôznym hudobnými chúťkami. Toto sa do veľkej miery prejavuje aj v hudbe Dynamics. Naša štvrť je pre nás velmi dôležitá.
Takže, to miesto má svoj zvláštny duch?
Ano, presne tak.
Začali ste s coverziami hitov, ktoré ste pretvorili do reggae, ska alebo dubovej podoby. Aké kritéria musí spĺňať pesnička, ktorú idete coverovať?
V provom rade musíme mať tú skladbu radi. Niekedy to nie je celá skladba, ale len nejaká jej časť. Niečo sa nám na nej musí páčiť, a to nás inšpiruje. To je asi jediné kritérium. Keď počúvaš album, je tam množstvo mega hitov, napríklad Miss You od Rolling Stones alebo 7 Nation Army, čo bol jeden z najväčších rockových hitov za posledných 10 rokov. Ale je tam aj veľa undergroundových soulových veci, ako je 90 percent of me is you od Gwen McRae, alebo jazzové skladby ako The Creator has a masterplan od Pharaoha Sansersa. Ľudia tieto skladby bežne nepoznajú, my áno, a milujeme ich. Takže žiadne kritérium vlastne neexistuje. Počujeme nejakú skladbu, navrhneme zvyšku skupiny, aby sme ju urobili. A nikdy sa nepomýlime. Nepämatám si žiadnu skladbu, ktorá by nefungovala, potom ako sme ju vyskúšali prerobiť.
Počul som album, a plne súhlasím. Ale niektorí ľudia by povedali, ze urobiť cover nie je take kreativne ako urobiť vlastný song. Čo si o tom myslíš?
To je pravda.
Tak prečo robíte covere, a nie originálne reggae songy?
My robíme aj jedno aj druhé. Na koncertoch hráme aj vlastné skladby. Na albume sme to však chceli urobiť jamaiskym stylom. Ked si spomenieš na ľudí ako Jimmy Cliff alebo Bob Marley, tak aj tí začali najskôr vydávať covere amerického soulu. Na tom je postavená celá jamajská hudba. Aj Madness, ktorí sa zaslúžili o revival ska v Anglicku na začiatku 80. rokov, coverovali Skatalites. Je to jednoducho jamajská tradícia. Hudobník sa tam prezentuje nie svojimi kompozíciami ale svojim štýlom. Použiješ skladbu, ktorú zložil niekto iný, a štýlom ukážeš, aký si. Až potom začneš robiť vlastné skladby a my to tak urobíme s druhým albumom.
Teraz si vlastne budem protirečiť s mojou predošlou otázkou. Nájsť niečo zaujímavé, čo bolo v pôvodnej skladbe ukryté, a vytiahnuť to v tom coveri na povrch, je niekedy rovnako kreatívne ako originál a posluchaáčovi to môže priniesť rovnaký zážitok, však?.
Na 100 percent s tebou súhlasím. Ťažko povedať, čo alebo kto je viac kreatívny. Boli Rolling Stones kreatívnejší ako Beatles? Ja naozaj veľmi rád počúvam jamajskú hudbu, aby som zistil, čo všetko títo hudobníci vedeli ukázať práve v coveroch. Rovnako je fascinujúce vypočuť si, co niektorí producenti vedia s coverami urobiť dnes. Sú tu aj iné skupiny, ktoré robia to čo my, ale v iných hudobných žánroch. Výsledok je niekedy veľmi zaujimavý. Je si myslím, že na jednej strane veľmi rešpektujeme pôvodné skladby, ktoréí sme prerobili, ale na druhej strane, sme do nich aj dosť pridali.
Už si povedal, ze veľa jamajských hudobníkov bolo inšpirovaných čiernou hudbou z USA a na obale prvého albumu hovorite, že ste pevne zakorenení v soule. Čo to znamená pre vás a čo majú pod tým rozumieť vaši poslucháči?
V prvom rade ide o to, že skôr ako sme začali s reggae, tak sme hrali soul.
Myslíš projekt Patchworks, však?
Patchworks so spevákom Mr. Day. Myslíme si, že soul a reggae majú niečo spoločné, rovnakú príchuť, rovnaké korene. Len rytmus je trochu odlišný. Ked počúvaš veľkých jamajských reggae majstrov a potom takého Curtisa Mayfielda, tak cítiš, že to sú ľudia z akoby jednej rodiny. Rytmus je odlišný, ale pocit je rovnaký.
Mali ste nejake ohlasy na vaše covere od tých pôvodných interpretov?
Áno, ale len na jednu vec, na Music od Madony, ktorá nie je na albume a vyšla len na vinyle. Bol to vlastne jediný ohlas, ktory sme dostali. Jej vydavateľstvo nám povedalo, že si neželá, aby sme to vydali. To bola jediná reakcia, čo sa k nám dostala, veľmi negativna reakcia. Ale zase na druhej strane, veľa hudobníkov od nás chce, aby sme niečo urobili s ich vecami. Hovoria: keď ste toto urobili z onej skladby, nemohli by ste niečo spraviť aj s našou?
To je skvelé. Počas posledných pár rokov sa objavilo veľa producentov, ktorí robia reggae covere alebo mashupy, ako je Bombist, Grand Magneto alebo J Star. Myslíš, že tu máme ďalšiu renesanicu reggae?
Je to pravda len do určitej miery. Skutočné reggae dnes v popularite zaostáva za dancehallom. Mashupy a covere pomáhaju, aby túto hudbu objavili mladí ľudia, ktorí reggae príliš nepoznaju. Poznajú Marleyho a to je tak všetko. Je to dobrý spôsob. Ale aby sme mohli hovoril o renesancii, potom by tu museli byť nové povodné reggae skladby, nie len mashupy a covere. Ale myslím, ze všetko je na dobrej ceste.
