Čo sa to s ľuďmi deje?

Dnes som mala v pláne písať niečo úplne iné, ale včerajšok moje plány zmenil. Už niekoľko dní, mi ide hlavou "čo je to do r*ti s ľuďmi". Táto myšlienka sa každým dňom stupňuje a stupňuje.
Ja v poslednej dobe nespoznávam svet, v ktorom žijem.

Moje myšlienky zo včera večera, ktoré som sa jednoducho rozhodla zverejniť:
Žijem v krajine, kde politici hlasujú o dúhových vlajkách pod zásterkou ochrany nejakých hodnôt.
Žijem v krajine, kde sa veriaci starajú do materníc žien pod zásterkou ochrany rodiny.
Žijem v krajine, kde sa rozhadzujú milióny (niekedy aj miliardy) na nezmysly pod zásterkou pomoci.
Žijem v krajine, kde sa ľudia starajú do všetkého bez toho, aby na to mali akýkoľvek nárok.
Žijem v krajine, kde sa nerieši bezpečie ľudí, ale radšej sa riešia populistické a "zaujímavé" témy.
Žijem v krajine, ktorá trpí extrémizmom, ktorý sa maskuje za konzervativizmus.
Žijem v krajine, kde si ľudia, ktorí majú ísť príkladom, vyberajú ľahšiu "cestu" ponižovania ľudí len preto, že sú iní.
Žijem v krajine, kde sa politici rozhodli byť populistami namiesto riešenia dôležitých vecí, ktoré by skutočne ľuďom pomohli.
Žijem v krajine, kde je tolerovaná nenávisť a je ukazovaná a prezentovaná ako normálna.

Vyjadrila som, čo cítim a viem, že v tom nie som sama. Len občas sa vyjadrujem k veciam, ktorými spoločnosť žije a teraz mám pocit, že poslednými udalosťami spoločnosť žije málo. Bolí ma srdce a tečú mi slzy, keď vidím, koľko je nenávisti navôkol... Tečú mi slzy, keď vidím, že sa rozpráva viac o páchateľovi ako o obetiach. Tečú mi slzy, keď vidím, ako posledné udalosti mnohým ešte stále neotvorili oči.

Ja mám svoju malú bublinu pohody, pokoja, lásky a tolerancie. Občas z nej vyzriem a vôkol seba vidím viac zlého ako dobrého.
Nenávisť nie je cesta. Pre mňa nie a ani pre Teba by nemala byť.🙏🏻

Prajem úprimnú sústrasť tým, ktorí prišli o svojich blízkych. Neexistujú slová, ktoré by zmiernili vašu bolesť.🖤