A tu narážame na kameň úrazu. V dnešnej dobe je takmer nemožné pre päťdesiatnika zohnať pracovné miesto. Dovolím si tvrdiť, že ide o vekovú diskrimináciu, aj keď si ju žiadna firma, žiadna politická strana, žiadna personálna agentúra nepripúšťa. Otázkou je, čo je to vlastne „veková diskriminácia“. Literatúra uvádza – citujem: „Diskriminácia je každé neopodstatnené nerovnaké zaobchádzanie s ľuďmi zo strany štátu alebo iných ľudí, ktorí majú istú moc, právomoci alebo sa pohybujú v prostrediach, kde sú ľudia jeden na druhom istým spôsobom závislí. Štát by mal dohliadať na to, aby niektorí ľudia neboli v spoločnosti znevýhodnení len preto, koľko majú rokov.“ Ďalej sa v literatúre uvádza – citujem: „Diskriminovať môže aj ten/tá, kto poskytuje nejaké služby verejnosti, ako napríklad majiteľ/majiteľka pracovnej agentúry či súkromného domova sociálnych služieb.
Diskriminovať môže aj zamestnávateľ či zamestnávateľka prijímajúci/prijímajúca nového zamestnanca či zamestnankyňu, alebo nadriadený/nadriadená, ktorý/ktorá rozhoduje o prémiách či ďaľšom pracovnom postupe svojich podriadených.
Diskriminovať môže aj kolega či kolegyňa v práci – napríklad zosmiešňovaním, ponižovaním, ohováraním, či nabádaním na diskrimináciu, keďže v zamestnaní sa ľudia pohybujú v spoločnom prostredí, komunikujú spolu, výsledky ich práce, ako aj odmeňovanie pracovníkov a pracovníčok mnohokrát závisia od spolupráce s inými.
Nevyhnutnou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby sme mohli hovoriť o diskriminácii, je, že ten/tá, kto diskriminuje, má moc alebo právomoci, poskytuje služby či predáva tovary pre iných, alebo sa pohybuje spolu s inými v určitom uzavretom prostredí, kde sú ľudia navzájom od seba istým spôsobom závislí.“ – koniec citátu.
Píšem z vlastnej skúsenosti. Mám 53 rokov a už vyše roka je zohnať zamestnanie pre mňa takmer nemožné. Na úrade práce ma odkázali na psychologické poradenstvo, kde mi otvorene povedali, že vo veku 50 rokov a viac je možné zohnať zamestnanie výlučne len s „protekciou“. Pekné, však?! Úrad, ktorý by mal ľuďom aktívne pomáhať zohnať prácu; otvorene propaguje skorumpovanosť. Navyše, po uplynutí dávok v nezamestnanosti ( 6 mesiacov ) máte nárok na dávky v hmotnej núdzi, ktoré však v mojom prípade nepokryjú ani výšku nájomného. Nemožno nespomenúť ani traumatizujúci pocit nielen pre samotného nezamestnaného, ale aj pre jeho rodinných príslušníkov, na pomoc ktorých je nezamestnaný odkázaný.
Ak aj päťdesiatniaka pozvú na pracovný pohovor, zvyčajne sa to skončí s tým, že Vám poďakujú a oznámia, že sa vyjadria v najbližšej možnej dobe. To vyjadrenie spočíva zvyčajne v tom, že Vám poďakujú a napíšu, že na pozíciu bol prijatý iný uchádzač, aj keď Vy ste splnili všetky podmienky ( pracovné skúsenosti, jazykové znalosti a pod.). Na portáli Profesia bývajú zväčša inzeráty typu „Prijmeme mladého skúseného........a pod. Osobne mladého a skúseného nepoznám – matematik by povedal, že toto sú dve podmienky, ktoré sa navzájom vylučujú.
Oslovil som viacero politických strán, z ktorých každá ma odkázala na úrad práce, ktorého postoje som už vysvetlil. Až na jednu. Stranu „Právo a spravodlivosť“. Jej predseda mi otvorene povedal, je v jeho strane vek nehrá rolu a keď som odborník, prácu pre mňa istotne nájde. Takže sme sa dohodli a strana mi pracovné miesto zabezpečí.
Aspoň viem, že som volil správne a už teraz viem, ako budem voliť v budúcich parlamentných voľbách.
Citáty sú z www.diskriminacia.sk
