Koločava sa nachádza v zapadnutomkútePodkarpatskej Rusi. Nie veľmi ďaleko od slovenských hraníc a celkom blízkok Rumunsku. To ešte nie je samotný dovod letného prílevu pár tisícok turistov.Žeby krásy prírody? Niečo na tom bude. Husté lesy, v nich divé riavy a náhornélúky - poloniny majú veľa do seba.
To čo však láka turistov do tohtokúta sveta je legenda.
V 30-tych rokoch minuléhostoročia sa tam na čas usadil český novinár a spisovateľ Ivan Olbracht.Podkarpatská Rus bola ešte nedlho súčasťou Československa. Zaostalý krajpotreboval pomoc a posielanie československej inteligencie bolo jedným zriešení. Čo Olbrach v kraji našiel, boli poverčiví ľudia, ktorý ešte stáleverili na rôzne čarodejnice, víly a duchov lesa. V tomto prostredí našiel príbeh ozbojníkovi Nikolovi.
Nikola Šuhaj Lúpežník
Príbeh rozpráva o vojenskomzbehovi Nikolovi, ktorého okolnosti prinútia stať sa zbojníkom. Lúpi, zbíja, jeobvinený aj z vraždy. Jeho praktiky sú dosť kruté a nevyspytateľné.Miestne úrady si s ním nevedia dať rady, lebo postupne podobne ako dedinčaniauveria v jeho nadprirodzene schopnosti a v to, že ho podporujúdokonca lesní duchovia. Keď sa však prípad dostane až do uší českej moci, nadNikolom sa začnú sťahovať čierne mračná. Nikola zabíja pri úteku dvoch českýchčetníkov. Dedina drží spolu, nechcú prezradiť kde sa nachádza obávaný zbojník.Zradia ho však jeho vlastný kamaráti. Nikola nakoniec umiera zasiahnutýstriebornou guľkou ktorá podľa povery jediná má moc ho zabiť.
Ako vyzerá Koločava dnes?
Žije ešte Nikola medzi ľudmi?
A čo duchovia?
A ako sa žije ľuďom v Koločave dnes?
O tom hádam až nabudúce.
(Pri hroboch četníkov)
V Koločave som sa ocitol v roku 2004 vrámci Letnej školy fotografie - Dom Fotografie Poprad, pod vedením fotografa Pala Breiera.
Fotky sú skenované z pásov negatívu. Ich drsný nedokonalý vzhľad patrí k článku. A je tiež protipólom megapixlového šialenstva :-)
