Prišiel teda na trh, a tam vidí veľký zmätok, každý druhého prehlušuje, trhovníci sa tam div nerozpleštia koľko vykrikujú do vetra o svojich veciach. No a tých mocnejších, aj vo verejnom rozhlase po dróte vyhlásia. Ale treba tu tomu kus slaniny podhodiť, tamtomu zas kurča doniesť. A nakoniec ten rozhlas po dróte vytrúbi aj tak len to, čo richtár zvolí za dobré. Daromná robota.
Ale ujec s bonusovou kozou už našťastie vedel, že na tomto trhu sa čosi predsa len zmenilo, možno aj k lepšiemu. Ale nik to ešte nepoužil, neopróboval. Trochu susedoviec Zuzka, ale to len tak nesmelo.
Kým doteraz sa dalo iba do vetra alebo do verejného rozhlasu po dróte za slaninku, teraz už môže aj každému osobne voľačo povedať. A nebude to ani trvať večnosť. To taký eľektronický poštár poroznáša. Každému. Ale tí, čo to eľektronické písanie dostanú, už nie sú tí hlúpi sedliaci. Nie tí, čo poslúchnu všetko, čo povedia vo verejnom rozhlase po drôte. Títo sú iní - kritickí. Že vraj Ypsilónoví. Vedia všeličo. Tí už videli nejednu svetovú kozu, a nie len tú. O tej jeho koze si tiež vygúglia všetko. Či je pekná, aká je zdravá, či málo žerie a že či fakt dáva zaujímavé bonusy. Ťažko ich oklamať. Keď ich niekto oklame a nasrdí, vedia povedať e-poštárovi, aby už nenosil písania od toho spammera.
Aj ja som dostal písanie. Prečítal som si, čo chcel povedať, ale nezakázal som e-poštárovi nosiť písania od neho. Lebo som zvedavý, ako sa bude dariť tejto novote. A tiež som zvedavý, čo sa stane s bonusovou kozou a čo s pánom Sulíkom, ktorý ju ponúka.
