Na jar tohto roku zaviedli európske vlády karanténne opatrenia v súvislosti s pandémiou COVID-19. Aj pre ľudí žijúcich na Slovensku znamenali tieto opatrenia bezprecedentné a radikálne zmeny ich životných okolností. Zmeny v každodennom živote vyplývali z obmedzení služieb, zmien pracovného režimu i režimu starostlivosti o rodinných príslušníkov a domácnosť1.
Online prieskum Inštitútu pre výskum práce a rodiny (IVPR), ktorý trval od polovice mája 2020 do konca júna 2020 sa zameriaval primárne na zmeny v pracovnom živote na trhu práce i vo vykonávaní tzv. domácej práce starostlivosti o domácnosť a členov rodiny. Zrealizoval ho výskumnícky tím IVPR Toto je rovnosť - Andrej Kuruc, Veronika Valkovičová a Jana Jablonická Zezulová.
Až u 74,5% žien sa počas pandémie zvýšila starostlivosť o deti a domácnosť
Celoeurópske dáta poukazujú najmä na to, že zásadné zmeny predstavovali karanténne opatrenia pre ľudí žijúcich v početnejších rodinách – hlavne pre partnerov a partnerky s deťmi, pre ktorých práca z domu predstavovala komplikácie v zosúladení pracovného a rodinného života. Dáta tiež poukazujú na každodennú nutnosť práce starostlivosti v našich domácnostiach, ktorá bola o to akútnejšia a cennejšia, keď ju nemohli poskytovať verejné a súkromné organizácie.2 Viac ľudí doma znamenalo teda zvýšené bremeno neplatenej práce a domácich prác, čo sa týkalo najmä žien, ktoré často cítili vyčerpanie, čo potvrdzujú aj výsledky nášho prieskumu.
Prieskum IVPR bol primárne kvantitatívneho charakteru. Tak ako v prieskumoch Slovenskej akadémie vied3, aj v tomto prieskume boli početnejšie zastúpené ženy – respondentky. Prieskum sa realizoval online dotazníkom, takže ho nemožno považovať za reprezentatívny, ale môže naznačovať trendy, ktoré je potrebné brať do úvahy, ak bude pandémia ďalej pokračovať.
Na našom prieskume sa zúčastnilo 408 respondentov a respondentiek. Z toho 81,9% žien a 17,6% mužov. Vekové rozloženie bolo pomerne rovnomerné, najviac ľudí bolo vo veku 30 – 39 rokov, a to 25,5% a vo veku 50 – 64 rokov 24,3%. Najmenej vo veku nad 65+, a to 6,9%. Dotazník vyplnili najmä ľudia s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa (49,3%) a so stredoškolským vzdelaním s maturitou (29,4%).
Ženy vo väčšej miere žili vo viacpočetnej domácnosti (3 a viac), a to 52,2%. Celkovo nezaopatrené deti malo 41,7% respondentov a respondentiek, z toho 44% žien a 31,6% mužov.
Strata hranice medzi pracovným a súkromným životom
Čo sa týka zmien v pracovnej oblasti, z tých, čo pracovali, 77,5%4 respondentov a respondentiek zostalo doma a 69,5% respondentov a respondentiek zostalo na home office (z toho 69,3% žien a 67,3% mužov).
Ženy počas pandémie častejšie zažili neštandardné hodiny práce skoro ráno alebo večer (42,1% žien a 30,6% mužov). Až 37% respondentiek s deťmi a/alebo v partnerskom vzťahu sa nevedelo sústrediť na prácu kvôli rodinným povinnostiam (len 13,5% mužov). Na OČR (ošetrovanie blízkeho člena rodiny) počas pandémie bolo 6,1% respondentov a respondentiek, najmä ženy (jeden muž). Oproti mužom sa u žien, ktoré pracovali, viac menila počas pandémie aj náplň práce (u 36,7% žien a u 20,3% mužov). Muži v o čosi väčšej miere museli ostať doma (79%, ženy 77%), pracovať nadčasy (26,6%, ženy 23,6%) a dostali výpoveď (14,9%, ženy 8,8%).
Učenie detí bolo najmä na pleciach ich matiek
Čo sa týka zmien v rodinnej situácii, tak z tých respondentov a respondentiek, ktorí mali deti, 42%5 muselo viac pomáhať deťom s učením a 41,5% sa museli starať o dieťa/deti aj počas dňa, keď predtým boli v škole. Vo viac ako 90% išlo najmä o ženy. Konkrétne 46,3% žien muselo viac pomáhať deťom s učením (22,7% mužov) a 46,3% sa museli starať o dieťa/deti aj počas dňa, keď predtým boli v škole (20,46% mužov). Ženy sa napríklad v oveľa väčšej miere museli starať aj o svojich rodičov a starých rodičov - 33,9%, v prípade mužov - 15,4%.
Viac variť pre členov/ členky domácnosti muselo až 72,2% respondentov a respondentiek, z toho až 74,5% žien a 63,6% mužov. Viac zabezpečovať nákupy muselo 67% respondentiek a respondentov, a to 68,5% žien a 58,7% mužov (rozdiel cca 10%).
Vyššie uvedené zistenia korešpondujú s prieskumom UN Women, ktorý bol realizovaný v 22 krajinách počas pandémie6:
upratovaniu sa venovalo 24% žien a 23% mužov,
fyzickú starostlivosť o deti zabezpečovalo až 37% žien a len 16 % mužov,
učenie detí zabezpečovalo 36% žien a 28% mužov,
varenie zabezpečovalo 37% žien a 26% mužov,
nakupovanie pre rodinu zabezpečovalo 49% žien a 33% mužov.
Zvýšené hodiny starostlivosti o deti a domácnosť
Z tých respondentov a respondentiek, ktorí uviedli, že majú partnera/partnerku, 42,5% vykonáva väčšinu domácich prác (celkovo s pomocou detí 49,7%) a 37,15% si delí prácu rovnakým dielom. Väčšinu domácich prác vykonáva až 61,7% žien (niektoré za pomoci detí), zatiaľ čo z respondentov mužov len 14,6%. Rovnakým dielom si delia práce partneri u 39,2% respondentiek a u respondentov mužov 58,4%.
Z tých respondentov a respondentiek, čo majú deti a sú v partnerskom vzťahu, sa väčšinou stará o deti 33,9% respondentov a respondentiek a rovnakým dielom sa partneri starajú o deti u 22,05% respondentov a respondentiek. Väčšinou sa o deti starajú ženy, vyplýva to z 59,3% odpovedí. Muži sa väčšinou starajú o deti v 17,3%. Rovnakým dielom sa partneri/partnerky starajú o deti u 20,7% respondentiek a 31,8% respondentov.
12,4% respondentov a respondentiek vychováva a stará sa o deti samo, z toho väčšina žien (1 muž). Osamelé matky zažívajú oveľa viac stresu, keďže nemajú nikoho, s kým by zdieľali povinnosti spojené so starostlivosťou o deti a domácnosť a často pracujú v nízko platených a zraniteľných povolaniach, s nízkou sociálnou ochranou.
51,4% respondentkám a respondentov sa počas pandémie zvýšil počet hodín starostlivosti o deti 7 a domácnosť. Počet hodín starostlivosti sa zvýšil u 50,7% žien, pričom sa to týkalo až 74,5% žien - matiek s deťmi. U mužov sa zvýšil počet hodín starostlivosti o domácnosť a deti u 25,1%, týkalo sa to 44% mužov s deťmi, v porovnaní so ženami to bolo však oveľa menej hodín.
Aj dáta UN WOMEN naznačujú, že aj ženy a aj muži hlásili v prieskume významné zvýšenie neplatenej práce a starostlivosti o domácnosť ako výsledok pandémie. Zatiaľ čo muži reportujú, že vykonávajú viac činností než predtým, pre ženy pandémia predstavuje ďalšie zvýšenie ich podielu na neplatenej práci. Toto má zásadný dopad na kvalitu ich fyzického a mentálneho zdravia, ako aj ich schopnosť zapojiť sa do platenej práce.8
Ženám v porovnaním s mužmi tiež viac chýbali školy (40%), materské školy (23,7%) a centrá voľného času (20,7%), čiže zariadenia spojené so starostlivosťou o deti.
Opatrenia na riešenie dopadov pandémie s ohľadom na pracovnú a rodinnú oblasť
Pred pandémiou ochorenia COVID-19 ženy vykonávali takmer trikrát viac neplatenej práce a domácich prác v porovnaní s mužmi, a to celosvetovo. Keď boli školy, škôlky, centrá voľného času zatvorené, rodiny – najmä ženy – začali robiť radikálne zmeny v tom, ako využívajú svoj čas. Viac ľudí doma znamená viac ľudí, ktorých treba nakŕmiť a postarať sa o nich, často bez ďalšej dodatočnej pomoci, zvyšovanie napätia a preťaženie domácich zdrojov. Mnoho žien sa ocitlo v situácii, že museli žonglovať, ako zabezpečiť neplatenú prácu, zatiaľ čo mali znížený príjem a v niektorých prípadoch sa snažili pracovať na plný úväzok v preplnenej domácnosti.
Aj preto možno v rámci prieskumu vnímali väčšie dôsledky na psychické zdravie najmä ženy, kedy až 73% z nich sa cítilo vyčerpane, 57,44% depresívne a 44,3% beznádejne. Zväčšovanie dopadov na ženy, zvýšené bremeno starostlivosti, pomalšie zotavovanie ekonomiky a znižovanie verejných alebo súkromných výdavkov na služby – ako vzdelávanie a starostlivosť o deti – môže vytvárať tlak na ženy, aby opustili trh práce natrvalo.
Na základe analýzy UN Women ohľadom opatrení v oblasti sociálnej ochrany prijatých vládami celosvetovo na boj s krízou spojenou s COVID – 19, menej ako jedno z piatich opatrení bolo rodovo citlivé čiže odrážalo rozdielny dopad pandémie na ženy a mužov. To napríklad zahŕňalo platenú dovolenku pre ľudí, čo sa primárne starajú o svojich blízkych, redukovanie alebo flexibilné usporiadanie pracovného času, peňažné kompenzácie rodičom za zavretie škôl či centier voľného času a zabezpečenie starostlivosti o deti pre pracovníkov v povolaniach, ktoré museli pracovať počas pandémie. Väčšie investície do týchto oblastí sú nevyhnutné na podporu návratu žien do práce, alebo v zachovaní ich pracovných miest počas toho, ako sa ekonomika zotavuje z krízy spôsobenej pandémiou9.
Aké systémové opatrenia by sa mali prijať:
Vytvorenie a finančná podpora dostatočného počtu dostupných miest v jasliach a škôlkach pre deti od 0-3 rokov a deti od 3-6 rokov.
Poskytovanie príspevku starostlivosti o dieťa aj staršie ako 3 roky a priamo rodičovi, ktorý sa o dieťa stará.
Zavedenie flexibilnej rodičovskej dovolenky, ktorá by umožňovala ženám, ale aj mužom byť na nej kratšie, resp. flexibilne využívať rodičovskú dovolenku a dostávať vyšší rodičovský príspevok, zároveň skorší návrat do práce by neviedol k zníženiu ich pracovných zručností a mzdy.
Analýza (vrátane prieskumu u zamestnávateľov) využívania opatrení na zosúlaďovanie pracovného a rodinného života definovaných v Zákonníku práce, zvýšenie motivácie ich využívania u zamestnávateľov prostredníctvom povinnosti ich zavádzať, zavedenie nových opatrení, tak aby pracovné prostredie bolo podporné pre tých, ktoré/ktorí majú zodpovednosť za starostlivosť o deti a domácnosť, napr. poskytnutie zariadení starostlivosti o deti zo strany zamestnávateľov.
Osveta zameraná na povzbudzovanie mužov, aby prevzali niektoré z povinností v domácnosti, čo by umožnilo ženám viac participovať na spravovaní verejných vecí.
Zavedenie otcovskej dovolenky minimálne 10 dní po narodení dieťaťa, kedy má aj otec nárok zostať na dovolenke spolu s matkou a venovať tak adekvátnu starostlivosť deťom, rozvíjať rodičovské zručnosti, poskytovať pomoc v domácnosti a poskytnúť matke čas sa zregenerovať po pôrode.10
Čiastočné, flexibilné a iné formy neštandardného zamestnania by mali mať adekvátnu minimálnu mzdu a byť oprávnené na sociálnu ochranu a príspevky.
Zvýšenie podpory osamelých rodičov, z ktorých väčšinu tvoria matky.
Aké by sa mali prijať špecifické opatrenia s ohľadom na ženy počas pandémie a ľudí s povinnosťou starostlivosti o deti či blízkych:
Uľahčenie zosúladenia pracovného a rodinného života prostredníctvom home office pre oboch rodičov a flexibilnejšie prispôsobenie pracovného harmonogramu zo strany zamestnávateľov a inštitúcii – napríklad väčšou osvetou.
Umožnenie zapojenia mužov do starostlivosti zo strany zamestnávateľov.
V prípade osamelých rodičov, alebo ak obaja rodičia musia pracovať - zabezpečenie vyučovania a starostlivosti o deti v na to špecializovaných zariadeniach s vyškolenými odborníkmi a odborníčkami s dodržaním všetkých hygienických štandardov.
Väčší podiel žien na OČR a osamelých rodičiek znamená, že vypadnú z pracovného procesu počas pandémie, preto teba zvážiť možnosti nahradenia výpadku miezd pre ľudí, ktorí budú nútení byť na OČR, pretože sa museli starať o deti alebo iných blízkych, keďže v tomto období nemali inú možnosť.
Záver
Napriek existujúcim dátam je stále príliš málo žien zapojených do manažovania a rozhodovania o opatreniach a reformných plánoch či plánoch ozdravenia. Sociálne a ekonomické politiky a programy, ktoré majú pomôcť čeliť tejto kríze musia byť inkluzívne a zamerané aj na líderstvo žien a ich prácu, mimo, ale aj v rámci domácnosti. Pomôže to k zlepšeniu postavenia žien v spoločnosti vo všeobecnosti.
Príklady zmien, ktoré respondenti a respondentky zažili:
„Práca z domu úplne zmazala pracovný čas. Kolegovia, ktorí pracujú skoro ráno volajú o 7:00, "nočné tvory" volajú pokojne aj po 21:00. Všetci akoby predpokladali, že tak, ako sa zmenil ich denný rytmus, zmenil sa aj ostatným. Znamená to, že pracujem viac, pociťujem stres až úzkosť z toho, že odo mňa očakávajú neustálu dostupnosť. Zároveň sa však musím viac venovať domácnosti, keďže trávime väčšinu času doma, musíme viac upratovať a variť (áno, denné "menučka" v reštauráciách mi naozaj chýbajú).“
„Musela som odmietať zákazky pre starostlivosť o deti (domáce učenie, viac varenia, neustála prítomnosť detí a teda nulová sústredenosť na prácu), čím mi rapídne poklesol príjem.“
„Z úspešnej podnikateľky žienka domáca, práca za 6 ľudí naraz - učiteľka na 1. stupni, učiteľka klavíra, predškolská pedagogička, kuchárka, upratovačka, animátorka voľného času.“
Zdroje:
1 Lutherová, S.G., Hlinčíková, M., Voľanská, Ľ. 2020a. Keď sa zmenil svet I. Vplyv epidémie koronavírusu na každodenný život na Slovensku. Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV. Dostupné na: https://uesa.sav.sk/?q=sk/ked-sa-zmenil-svet-i-vplyv-epidemie-koronavirusu-na-kazdodenny-zivot-na-slovensku
Lutherová, S.G., Hlinčíková, M., Voľanská, Ľ. 2020b. Keď sa zmenil svet II. Starostlivosť o domácnosť a deti počas epidémie koronavírusu. Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV. Dostupné na: https://uesa.sav.sk/?q=sk/ked-sa-zmenil-svet-ii-starostlivost-o-domacnost-deti-pocas-epidemie-koronavirusu
2 Sweeney, R., Thissen, L. 2020. TIME TO CARE! Work, life and inequality in the care economy. FEPS – Foundation for European Progressive Studies. Dostupné na: size="9pt"https://www.feps-europe.eu/attachments/publications/feps_tasc_policybrief_timetocare.pdf
3 Lutherová, S.G., Hlinčíková, M., Voľanská, Ľ. 2020a.
4 Ide o odpovede určite áno a skôr áno.
5 Odpovede určite áno a skôr áno.
6 Azcona G. et al. From insight to action. Gender equality in the wake of COVID – 19. UN WOMEN 2020, 17s, e-ISBN: 978-92-1-005339-6 Odkaz: https://www.unwomen.org/-/media/headquarters/attachments/sections/library/publications/2020/gender-equality-in-the-wake-of-covid-19-en.pdf?la=en&vs=5142
7 Viac minimálne o hodinu (nie sú zarátaní tí, ktorým sa predĺžil o minúty).
8 Azcona G. et al. From insight to action. Gender equality in the wake of COVID – 19. UN WOMEN 2020, 17s, e-ISBN: 978-92-1-005339-6 Odkaz: https://www.unwomen.org/-/media/headquarters/attachments/sections/library/publications/2020/gender-equality-in-the-wake-of-covid-19-en.pdf?la=en&vs=5142
9 Azcona G. et al. From insight to action. Gender equality in the wake of COVID – 19. UN WOMEN 2020, 17s, e-ISBN: 978-92-1-005339-6 Odkaz: https://www.unwomen.org/-/media/headquarters/attachments/sections/library/publications/2020/gender-equality-in-the-wake-of-covid-19-en.pdf?la=en&vs=5142
10 Smernica EÚ o zosúlaďovaní pracovného a rodinného života.
