reklama

Ako dobrou hodnotou za peniaze je protischránkový zákon?

Analýza Transparency prvých týždňov plného fungovania protischránkového registra ukazuje na jeho prvé prínosy pre transparentnosť. Ale tiež na jeho nemalé náklady.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Konečne vieme, kto oficiálne zarába na dotovaní uhlia,” hlási titulok v aktuálnom čísle biznis týždenníka TREND. Autor Lukáš Kvašňák v ňom rozoberá vlastníctvo najväčšej slovenskej banskej firmy.To, čo sa dlhé roky hovorilo len neoficiálne, je dnes konečne potvrdené čierne na bielom. Nový protischránkový zákon totiž okrem iného oficiálne ukázal, kto profituje z podpory ťažby domáceho hnedého uhlia,” píše novinár.

S článkami, ktoré používajú dáta z nového registra vlastníkov firiem obchodujúcich so štátom, sa v posledných týždňoch roztrhlo vrece. Ku koncu júla sa totiž museli všetky firmy preregistrovať z pôvodného, menej prísneho registra vlastníkov. Od augusta tak už tento hlavný nástroj vládneho boja proti schránkam beží podľa zákona v ostrej prevádzke.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hoci to na prvý pohľad do obchodného registra nevidno, podľa registra partnerov verejného sektora ide o firmu, ktorú vlastní z 99 percent Norbert Havalec,” informoval zase Denník N v článku o dovtedy netušenom prepojení podnikateľa spojenej s kauzou emisie na pridelené eurofondy na ministerstve školstva. Denník SME využil čerstvé dáta protischránkového registra na rozbor podnikateľskej skupiny Andreja Babiša na Slovensku. “Je to teda vôbec prvýkrát, čo majetok priznáva v prehľadnom štátnom registri. Vlastníci družstiev sa totiž v bežnom obchodnom registri nezverejňujú,napísal v analýze  Adam Valček. Online portál Aktuality.sk sa zase pozrel na základe dát registra na to, “kto zarába na slovenskom zdravotníctve”.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kto obchoduje so štátom

Pohľad na koncojúlové čísla registra po očistení o neplatné výkazy hovorí v skratke nasledovné: štát mal obchodné vzťahy vo väčšom objeme s 8300 firmami (rátajú sa zmluvy nad 100 tisíc eur, respektíve opakovane v roku spolu nad 250 tisíc). Podľa registra zo zmlúv so štátom k polovici leta na strane firiem 16 600 ľudí (to sú tzv. koneční užívatelia). V očiach zákona to sú ľudia, ktorí vlastnia či rozhodujú o firmách, s ktorými štát podpísal nejakú formu kontraktu – či už vyhrali tender, kúpili či si prenajali pôvodne verejný majetok, alebo podnikajú v zdravotníctve so štátnymi peniazmi. Keďže registrácia zachytáva buď vlastníkov s aspoň 25 percentnými vplyvom na firme, alebo priamo manažérov ak je vlastníctvo rozdrobené, nejde u všetkých registrovaných priamo o vlastníkov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Stránka Registra partnerov verejného sektora umožňuje ľahké vyhľadávanie
Stránka Registra partnerov verejného sektora umožňuje ľahké vyhľadávanie 

Podľa údajov registra je 80% majiteľov resp. konateľov firiem Slovákov. Desať percent má českú štátnu príslušnosť, a po necelé dve percentá sú z Nemecka a z Rakúsku. V registri nenájdete ľudí často skloňovaných schránkových rajov typu Belize, Panama, Kostarika ani Nový Zéland, kde donedávna žili papieroví vlastníci Váhostavu. Cyperčan je v registri len jeden (spoluvlastní veľkoobchod s počítačmi Asbis SK, ktorí má niekoľko zmlúv s našimi univerzitami). Dvaja vlastníci sú identifikovaní do Čadu, ale pri bližšom pohľade ide o zjavný preklep.

Necelé dve percentá, alebo 318 z majiteľov firiem obchodujúcich so štátom ku koncu júla boli verejní funkcionári (majitelia to podľa zákona sami musia ohlásiť). Znie to ako vysoké číslo, ale mnohí z nich sú v registri vo verejných firmách, kde zastupujú záujmy mesta či štátu, a zároveň obchodujú s inými verejnými subjektami. Ďalšia veľká skupina sú lokálni poslanci. V zozname nie sú mená žiadnych súčasných ministrov, a len hŕstka poslancov NR SR, ktorí majú históriu podnikania, od Borisa Kollára po Zsolta Simona.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vlastníctvo firiem nebolo doteraz úplne neprístupné širokej verejnosti. Obchodný register ho ukazuje dobre pri sročkách, kde vidno aj vklady investorov. Problém bol však najmä pri akciovkách, ale aj napríklad družstvách. V novom registri je spolu 13% firiem, ktoré majú jednu z týchto dvoch doteraz málo transparentných foriem. Keďže pri časti z nich je vlastníctvo rozdrobené tak, že sa skutoční vlastníci nevykazujú, odhadujeme, že skutočný prínos v odhalení doteraz oficiálne nepoznaného vlastníctva je pri desiatich percentách firiem v registri, čiže zhruba 800 spoločnostiach.

Kto dáta overoval

Do konca júla sa na biznis overovania skutočných majiteľov firiem zapojilo 1200 subjektov. V drvivej väčšine šlo o advokátov a audítorov, ktorí to robili ako podružnú prácu – takmer tisíc z nich spravilo menej ako desať registrácií.

Niekoľko z nich však zobrali registrácie partnerov ako obchodnú príležitosť. Martinský advokát Róbert Hronček do konca júla zaregistroval takmer tristo firiem obchodujúcich so štátom, čo bolo podľa prepočtov Transparency najviac zo všetkých. Len o niečo menej firiem overili bratislavskí advokáti Radoslav Toth či Terézia Novotná Figurová.

V prvej desiatke overovateľov sú všetko advokáti okrem audítorky Slávky Molčanyiovej. Hoci pri príprave zákona sa hovorilo (s nádejou) aj o bankách, ktorý by vedeli skutočných vlastníkov efektívne overovať, jedinou bankou, ktorá sa zapojila je Štátna záručná a rozvojová banka

Ceny jednej registrácie sa podľa ponúk advokátov, respektíve ich zverejnených zmlúv pohybujú najčastejšie od 240 do 600 eur za registráciu, a do sto eur pri zmene či doplnení údajov. Ak rátame, že počet povinne registrujúcich firiem do konca roka dosiahne 20 tisíc (do včera ich podľa spravovateľov registra bolo 13 tisíc), a priemerný ročný výdavok firmy je 500 eur, externé náklady pre podnikateľov by tvorili 10 miliónov eur. Takáto registrácia, a teda aj výdavky, sa podľa zákona budú opakovať každý rok.

Navyše je pravdepodobné, že súkromné firmy sa budú tieto náklady snažiť prenášať do ceny svojich služieb pre štát, čiže aspoň časť týchto poplatkov v skutočnosti zaplatia verejné inštitúcie v cene zákaziek vo verejnom obstarávaní, respektíve pri predaji majetku dostane štát zaň nižšiu cenu.

Čo sa v zákone oplatí

Stojí štátu za to transparentnosť s takouto vysokou cenou? Koniec koncov, ak by štát firmy registroval sám za polovičné poplatky oproti advokátom, za také peniaze by stále vedel zamestnať 200 ľudí s priemernou hrubou mzdou 1500 eur na stálo!

Príklady z úvodu naznačujú, že transparentnosť vlastníctva firiem bude pomáhať verejnej kontrole a limitovať priestor pre klientelizmus v štátnych obchodoch. Nepochybujem, že takýchto mediálnych príkladov bude pribúdať.

Register vlastníkov je momentálne popri centrálnom registri zmlúv najlepším nástrojom na overenie, kto podniká s verejnými inštitúciami. Vyhľadávanie v registri je veľmi dobre spravené (hoci štandard otvorených dát to stále nedosahuje, chýba aj možnosť stiahnuť si celé dáta naraz pre neprogramátorov). Priložené verifikačné dokumenty niekedy obsahujú naozaj podrobné informácie o komplikovanej štruktúre vlastníctva.

Či register prispeje k odhaleniu veľkých rýb však ukáže až rozhodovanie Okresného súdu v Žiline, ktorý má mandát sporné prípady skúmať. Naozaj vlastní Medical Group (kauza piešťanského CT-čka) už roky právnik Juraj Koval, a nie niekto v okolí ex-šéfa parlamentu Pavla Pašku? Skutočne je denník Pravda v rukách Karola Biermanna a nie väčšej ryby z pozadia Smeru? Povesť registra tak rozhodnú kľúčové prípady v nasledujúcich rokoch.

Už teraz sa však dá pozrieť na to, či registrácia cez advokátov priniesla vyššiu transparentnosť.

Nový register totiž priniesol oproti starému dve hlavné zmeny – rozšírenie pôsobnosti na transakcie (hoci zúženie v samotnom verejnom obstarávaní) a externé overovanie cez advokátov a spol. Kým rozšírenie prináša svoje plody od začiatku (väčšina mediálnych zistení sa týka doteraz nepokrytých oblastí), overovanie cez advokátov vyvoláva skôr otázky.

V doterajších mediálnych výstupoch nevidno firmu, ktorá má v súčasnom registri iných vykázaných vlastníkov ako v tom predchádzajúcom, kde firmy uvádzali vlastníkov samy bez pečiatky (a stoviek eur) v rukách advokáta. V článku SME o Babišovi Adam Valček rovno píše: 

Do protischránkového registra nahlásil spolu 31 firiem, ktoré majú biznis so štátom. Nie je tam žiadna spoločnosť, o ktorej by sa už skôr nevedelo, že je Babišova.

Pre lepšiu reprezentatívnosť sme sa pozreli na tých 2000 firiem, ktoré sa nachádzali v oboch registroch: tom pôvodnom, kde sa štát spoliehal na čestné vyhlásenia, a v tom súčasnom, kde za cenu viac ako 5 miliónov eur ročne kontrolujú vlastníkov advokáti. Táto vzorka slúži ako skupina, ktorá zažila obe formy pravidiel. Ak by mala forma drahej registrácie cez advokátov zmysel, mala by signifikantná časť firiem odhaliť toho viac, ako to už spravili v pôvodnom režime založenom na čestných vyhláseniach.

Na prvý pohľad sa zdá, že zmena je naozaj veľká. Až 517 firiem zmenilo počet uvádzaných vlastníkov. Podrobný pohľad na zmeny vo vlastníkoch na náhodnej vzorke troch desiatok firiem však ukazuje, že zmeny sa takmer vždy diali nie preto, že vlastníkov advokáti lepšie skontrolovali, ale z dvoch banálnych dôvodov. Po prvé, k zmenám došlo z personálnych či obchodných dôvodov v samotných orgánoch firiem, čo ukazuje aj verejne dostupný obchodný register. Po druhé, k zmene došlo tiež preto, lebo protischránkový zákon prikazuje inak informovať o firmách s rozdrobeným vlastníctvom ako do minulého roku (ide najmä o dcéry zahraničných firiem). Microsoft napríklad v pôvodnom registri uvádzal Billa Gatesa medzi vlastníkmi, kým teraz už zmizol a nahradil ho ako medzi „konečnými užívateľmi“ český konateľ. Nejde o zmenu u Američanov, ale v slovenskom zákone.

Falošní verejní funkcionári ostali

Dôveru v milióny investované do advokátov nepridáva ani vykazovanie verejných funkcionárov vo firmách, ktoré so štátom obchodujú. Zákon tak chcel ľahšie identifikovať obchody, kde by mohlo dôjsť ku konfliktu záujmov.

Pri preverovaní verejných funkcionárov v pôvodnom registri pred rokom sme za krátku dobu našli desať ľudí, ktorí sa sami označili za verejných funkcionárov omylom. Zákon (dokonca ústavný) napríklad jasne uvádza, že funkcionármi sú poslanci mestských, no nie obecných zastupiteľstiev.

Verifikácia konečného užívateľa Norberta Keľa, ktorý je chybne uvedený ako verejný funkcionár
Verifikácia konečného užívateľa Norberta Keľa, ktorý je chybne uvedený ako verejný funkcionár 

Bohužiaľ ani systém overovania cez advokátov, notárov či audítorov tieto omyly neodstránil. Takýchto chýb sme za pol dňa preverovania našli takmer šesťdesiat (viď priložený zoznam). Väčšina sa týkala obecných poslancov, našli sme však aj člena správnej rady univerzity, poradcov ministerstiev či členov dozornej rady Komory reštaurátorov, ktorých advokát odobril ako verejných funkcionárov. Navyše pri chybách nešlo o jedného advokáta – chyby spravilo 40 rozličných overovateľov. Jedna pätina ľudí označených za verejných funkcionárov v registri tak nimi v skutočnosti nie je.

Ak mnohí právnici neoverili správne ani len to, či je osoba XY verejným funkcionárom, akú máme dôveru, že overia, či náhodou zo ziskov firmy nebenefituje niekto v pozadí?

Hodnotu za peniaze do zákonov

Možno ide len o detské chyby zákona, ale v každom prípade stojí za serióznu úvahu, či firmy neodbremeniť, nezobrať miliónový biznis advokátom a či radšej časť z úspor neinvestovať do štátneho overovania niekoľkých vytipovaných prípadov. Užitočnosť registra sa bude lámať na Medicaloch a Doprastavoch, nie dátach o vlastníctve firiem ako sú Keľo a synovia z Veľkých Teriakoviec.

Firmy by vlastníctvo vykazovali samy v režime rovnako prísnych pokút v prípade klamstva ako dnes. Verejná kontrola a podávanie podnetov by sa sústredilo na otázne firmy (tu by pomohlo aj prepojenie registra na centrálny register zmlúv či Vestník verejného obstarávania). Nakoniec bol to pôvodný systém, cez ktorý Váhostav za zahmlievanie vlastníka dostal pokutu a následne sa k Jurajovi Širokému ako vlastníkovi aj verejne priznal.

Zisťovať hodnotu za peniaze totiž nemá význam len pri diaľniciach či nemocniciach, ale aj pri zákonoch. Obzvlášť tých, ktoré nesú veľký politický nános a ešte väčšie sľuby revolučných zmien.

Gabriel Šípoš

Ak sa vám článok páčil a považujete meranie dopadu zákonov za dôležité, podporte Transparency aj finančne. Ďakujeme!

Transparency International Slovensko

Transparency International Slovensko

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  189
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Slovenská pobočka najväčšej svetovej organizácie pre boj za viac transparentnosti a menej korupcie.Sledujte nás na Facebooku: Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu