Prokuratúra sa nám musí pravidelne spovedať

Písmo: A- | A+

Otvorený výber nového šéfa prokuratúry je len prvým krokom. Stále chýba hodnotenie úspešnosti na súdoch, ako aj pravidelné zverejňovanie dát výkonov jednotlivých prokurátorov

Proces výberu nového generálneho prokurátora ukázal mnoho dôležitých skutočností. Ukázalo sa, že verejné vypočutie je naozaj prospešný nástroj na oboznámenie sa s kandidátmi, ale aj to, že evidencia práce na prokuratúre je mizivá. Pri snahe o objektívne hodnotenie kandidátov preto chýbajú aj tie najzákladnejšie ukazovatele.

Zatiaľ čo sudcovia podávajú podrobnú správu o výkone svojej činnosti už od roku 2011, pri prokurátoroch sme až do minulého roka nevedeli ani to, kde pracujú. Pri sudcoch stačí pár klikov a poľahky nájdete ich výkazy práce, pri prokurátoroch sú takéto dáta nemysliteľné. Nenájdete dokonca ani majetkové priznanie prokurátora, pokiaľ ho neidentifikujete plným menom i priezviskom. Ani zo zverejnených údajov sa ale nedozviete, koľko vlastne daný prokurátor zarába a či sú jeho majetky primerané tejto odmene. Výpovedná hodnota takýchto informácií je preto blízka nule.

Kauza bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, mediálne známeho aj ako „Mr. Zero“ však ukazuje, že prokuratúra väčšiu transparentnosť potrebuje bezodkladne. Potvrdzujú to aj pochybnosti, ktoré kolujú okolo práce bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku.

V Transparency International Slovensko sme sa preto pozreli bližšie na to, či verejne dostupné informácie ponúkajú aspoň nejakú možnosť verejnej kontroly. Je zrejmé, že štatistika nikdy neodhalí náročnosť jednotlivých prípadov, osobitosti práce na konkrétnych prokuratúrach (či už vo forme materiálneho alebo personálneho vybavenia), ani kvalitu práce odvedenej políciou. Práve na policajnom vyšetrovaní totiž stojí gro práce prokurátora. Zvýšená transparentnosť a možnosť reálneho porovnania výsledkov práce však má iné, nespochybniteľné, pozitíva.

Tým prvým je odhalenie prípadov, kedy jednotlivci svoje povinnosti zjavne nevykonávajú v súlade s poslaním svojej práce (viď prípad Kováčik). Nie menej dôležitým pozitívom je aj relevantnosť odmeňovania práce prokurátorov. Pokiaľ majú byť kvalitné pracovné výkony náležite ohodnotené, je potrebné porovnať, koho výkonnosť, či efektivita práce je nadpriemerná. To, samozrejme, nespochybňuje osobný prvok vo forme individuálneho hodnotenia práce nadriadeným.

Ako hodnotiť prácu prokurátorov?

O jednotlivých prokurátoroch síce nevieme prakticky nič, situácia je lepšia aspoň pri prokuratúrach. Dáta zverejňované v ročenke Generálnej prokuratúry SR majú síce od ideálu ďaleko, avšak ponúkajú aspoň nevyhnutné gro na základné porovnanie výkonnosti a zaťaženosti jednotlivých inštitúcií.

Najdôležitejším ukazovateľom pre hodnotenie zaťaženosti je, samozrejme, počet vecí, ktoré jednotlivým prokurátorom „pristanú na stole“. Krajské prokuratúry majú v tomto smere mierne odlišné postavenie, nakoľko riešia odlišný typ agendy, než prokurátori na okresoch, avšak aj bez nich sú na Slovensku badateľné rozdiely. Zatiaľ čo priemerný prokurátor sa v Trnave musel vlani popasovať s takmer 327 novými vecami, jeho kolegovia z Komárna riešili necelých 153 spisov.

Obrázok blogu

Z celoslovenského hľadiska sa priemerný nápad vecí na okresného prokurátora za ostatných desať rokov znížil o štvrtinu, pričom tento pokles je kontinuálny. Kľúčovým dôvodom je všeobecný pokles kriminality. Tiež to môže mať súvis aj s postupným nárastom celoslovenského počtu prokurátorov, ktorý sa oproti stavu spred desiatich rokov navýšil o desať percent.

Obrázok blogu

Zaťaženosť prokurátorov je navyše priamo prepojená aj s výkonnosťou. Z celoslovenského priemeru vyplýva, že na okresných prokuratúrach sa za rok 2019 pred súd vo forme obžaloby dostalo 41% trestných spisov. Rozdiely po okresoch sú ale markantné.

Zatiaľ čo v Rimavskej Sobote, Revúcej alebo Čadci pomer obžalôb k nápadu vecí presahoval v roku 2019 polovicu ročného nápadu spisov, v Piešťanoch, Liptovskom Mikuláši a košickom „prvom“ okrese nešlo ani o tretinu. Zaťaženosť prokurátorov je pritom vo všetkých uvedených okresoch porovnateľná.

Je možné, že najmä v krajských mestách bude dôkazná situácia zložitejšia, než v menších aglomeráciách. Rovnako sa dá predpokladať aj to, že vo väčších mestách bude náplň práce o čosi „sofistikovanejšia“, než v menších okresoch. Keď je však rozdiel medzi priemerom podaných obžalôb dvoj, ba až trojnásobný, stojí za otázku, či je situácia v Galante natoľko odlišná od Piešťan.

Pokiaľ je pomer podaných obžalôb k celkovému nápadu vecí neprimerane nízky, môže ísť o indikáciu potreby zmeny. Môže ísť, napríklad, o nedostatočnú prácu vyšetrovateľov, alebo je problém na prokuratúre. Je predsa rozdiel, či sa pred súd dostane každý druhý spis alebo až takmer každý piaty. Netreba totiž zabúdať na fakt, že ak výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd, prokurátor je povinný podať obžalobu.

Obrázok blogu

Nakoľko je náplň práce krajských prokuratúr odlišná, graf zohľadňuje iba okresné prokuratúry

Osobitným prípadom je Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý sa zaoberá stíhaním najzávažnejšej formy trestnej činnosti. V roku 2019 na ňom pôsobilo 28 prokurátorov, pričom priemerný počet obžalôb bol 3,4 vecí na prokurátora. Z celkového pohľadu však badať zaujímavý trend klesajúceho počtu ukončených trestných stíhaní. Počet obžalôb pritom viac-menej zostáva v priebehu ostatných desiatich rokov konštantný. Z tohto pohľadu bude rok 2020 rozhodne zaujímavý, nakoľko z medializovaných informácií by štatistiky mali vyletieť prudko nahor.

Obrázok blogu

Dôležitým výkonnostným indikátorom je aj skutočnosť, ako rýchlo dokážu prokurátori veci vyriešiť. Z dát Generálnej prokuratúry je možné získať informáciu o počte prípadov, ktoré boli prenesené z predchádzajúceho obdobia. Kým pomer takýchto „reštančných“ vecí k celkovej agende v okrese Bratislava I alebo Galante dosahuje takmer polovicu prípadov, v Kežmarku alebo Brezne ide iba o tretinu. Aj tu však chýbajú presnejšie dáta – prokuratúra nezbiera dáta, aby sa dala vyhodnotiť priemerná dĺžka konaní. V takej Veľkej Británii na to idú inak. Porovnávajú nielen trvanie ich konania, ale aj čas, ktorý uplynie od samotného skutku po konanie štátu. Teda presne to, čo občana zaujíma zo všetkého najviac.

Obrázok blogu

Možnosti posúdenia kvality sa už ale pre slabý prístup k informáciám aj v prípade prokuratúr dajú prirovnať k „vareniu z vody“. Prokurátori, samozrejme, vykonávajú množstvo činností a okrem trestnej agendy majú na starosti aj mimosúdnu, občianskosúdnu a ďalšie. Problém s dátami ale možno najlepšie ilustrovať práve na veciach dozoru v trestných konaniach.

Ak je cieľom prokurátora nielen postaviť podozrivého pred súd, ale aj dosiahnuť potrestanie páchateľa, mali by nás zaujímať najmä počty prípadov, ktoré sa skončili „úspechom“ pred súdom. Tu však nastáva problém. Generálna prokuratúra eviduje iba počty oznámení súdu o odsúdení osôb, ktoré však nie sú kompatibilné s nápadom spisov, ktoré vedú prokurátori. Dochádza tak aj k zmiešaniu počtu konaní, počtu páchateľov a počtu skutkov.

Do budúcnosti by preto bolo vhodné, aby existoval jasný spôsob evidencie, pri ktorom bude možné štatisticky sledovať jednotlivé konania od začatia trestného stíhania až po právoplatné rozhodnutie súdu. Týmto spôsobom by sa verejnosť dozvedela naozaj relevantné dáta o dĺžke trvania trestných stíhaní, kvalite, ale aj efektivite práce jednotlivých prokurátorov.

Nový portál trendov v kriminalite

Generálna prokuratúra pre verejnosť poskytuje aj štatistiky o kriminalite, ale nie tak, aby sa v nich občania vedeli aj skutočne ľahko orientovať. Dáta sú rozdelené podľa čísel, nie názvov paragrafov Trestného zákona a navyše je každý rok rozdelený do osobitného súboru. Vyzerá to takto:

Obrázok blogu

Občan si podľa nás zaslúži viac. Preto sme v Transparency pripravili alternatívny web Otvorená prokuratúra. Prináša grafický prehľad zmien v trestnoprávnej agende prokuratúr. Vyhľadávať je možné pomocou trestov uložených za jednotlivé paragrafy, podľa prokuratúr, rokov, typov trestov, ale aj podľa spôsobov ukončenia trestného stíhania.

Prehľadným spôsobom je teda možné sledovať vývojové trendy. Za pár klikov sa napríklad dozvieme, že počet uložených trestov za krádeže, či podvody sa za posledných šesť rokov kontinuálne znižuje.

Obrázok blogu

Viete dobre porovnať, ktoré regionálne prokuratúry sú pri ktorom trestnom čine úspešnejšie, či ako sa situácia líši v udeľovaní trestov. Podrobnejší návod pre prácu s webom Otvorená prokuratúra nájdete aj v nasledujúcom videu: 

Webstránka Otvorená prokuratúra popri kriminalite ponúka aj informácie o výkonnosti každej prokuratúry v indikátoroch, ktoré sme vyššie spomínali, ich trendy a porovnanie oproti priemeru ostatných. Pri samotných prokurátoroch prehľadne ukazujeme ich majetkové priznania ako aj novinárske články o nich.

Významným posunom verejnej kontroly by však bolo doplnenie dát o výkonnosti každého jedného prokurátora, aby sa už nikdy prípad nečinného Kováčika nezopakoval. Veríme, že nový generálny prokurátor – ktokoľvek ním bude - naplní svoje sľuby o vyššej transparentnosti z vypočúvania a čo najskôr sprístupní tieto dáta verejnosti.

Ján Ivančík, Gabriel Šípoš

Táto analýza bola podporená zo zdrojov Holandského veľvyslanectva na Slovensku, Nadácie Pontis a veľvyslanectva Kanady. Pridajte sa ku kontrole prokuratúry aj po zvolení jej nového šéfa a podporte portál Otvorená prokuratúra aj Vy. Ďakujeme.

Skryť Zatvoriť reklamu