Už ste niekedy premýšľali, prečo škandinávske štáty pravidelne končia v rebríčkoch vnímania korupcie ako najčistejšie? A prečo aj jeden z historicky najlepších výsledkov Slovenska z vlaňajška radí našu krajinu až na 50. pozíciu za štáty ako Gruzínsko, Kostarika alebo Rwanda?
Medzi najfrekventovanejšie vysvetlenia by zrejme patrili „kultúrne rozdiely“. Ale čo konkrétne si pritom v oblasti boja proti korupcii a klientelizmu predstaviť?
„Pred časom som napísal na radnicu v meste Asker emailom otázku, či potrebujem na výstavbu záhradného prístrešku stavebné povolenie. Onedlho sa ma sused pýtal, čo za altánok to idem stavať,“ odpovedá príkladom Tor Dølvik z nórskej pobočky Transparency International.
Za touto otázkou sa pritom neskrýval únik informácií od klebetného úradníka, ale oficiálna správa na webstránke mesta. Veľká časť nórskych inštitúcií i samospráv totiž na internete zverejňuje záznamy o všetkej úradnej komunikácii, ktorú jej zamestnanci vedú (s výnimkou internej). Či už ide o emaily, sms správy alebo listy s obyvateľmi, podnikateľmi, inými úradmi alebo politikmi. Ak zástupcovia rôznych úradov spolu telefonujú, zaznamenávajú aj krátke zápisy z rozhovoru.
Cenný zdroj informácií
Komunikačné žurnály si nórske úrady povinne vedú už desaťročia, od roku 2006 je možnosť ich zverejnenia aj na internete zakotvená aj v tamojšom Zákone o slobodnom prístupe k informáciám. Väčšine Nórov dnes pritom takáto otvorenosť, podobne ako zverejňovanie príjmov a výšky odvedených daní fyzických osôb, príde samozrejmá. Veď čo by už malo byť tajné na tom, čo a s kým úradníci platení z daní riešia?
Systém žurnálov je pritom nastavený tak, aby nenarúšal ochranu osobných údajov. Úrady v databáze zverejňujú iba základné údaje ako spisová značka, dátum, mená aktérov a krátky popis obsahu komunikácie, v prípade emailov aj informácie o prílohách. Ak kohokoľvek zaujíma aj plné znenie textu, vyžiadať si ho môže priamo cez aplikáciu a dostane ho bez citlivých osobných údajov.
Na webstránke 60-tisícového Askeru, ktoré leží len 23 kilometrov od hlavného mesta Oslo a pyšní sa primátom mesta s najvyšším počtom elektroautomobilov na obyvateľa na svete, si tak môžete vyhľadať napríklad aj záznamy o emailovej komunikácii medzi zástupcami radnice a Transparency International. Ak by ste si vyžiadali aj samotné emaily, zistili by ste, že sa týkajú návštevy súvisiacej aj s týmto textom.
„Samozrejme, aj u nás sa nájdu úradníci, ktorým sa evidovanie komunikácie zdá ako zbytočná dvojitá práca,“ priznáva šéf odboru rozvoja mesta Ole-Kristian Tangen. „Pre obyvateľov, ktorých sa nejaké opatrenia mesta dotkne, alebo pre lokálnych novinárov sú však žurnály cenným zdrojom informácií,“ dodáva.
Premiérove sms
Netýka sa to pritom len samospráv. Ministerstvo pre samosprávu a modernizáciu prevádzkuje spoločnú online databázu žurnálov vyše 120 verejných inštitúcií od Úradu vlády, cez ministerstvá, štátne agentúry, colné a daňové riaditeľstvá, národnú knižnicu až po regionálne samosprávy. Pozrieť si v nej môžete napríklad aj úradnú komunikáciu nórskej premiérky.
Novinári túto možnosť využili napríklad v roku 2012, kedy verejnoprávna mediálna spoločnosť NRK priniesla príbeh o neformálnej a nadštandardnej komunikácii medzi vtedajším socialistickým premiérom Jensom Stoltenbergom a riaditeľom jednej z nórskych bánk. K tej došlo ešte v roku 2008 kedy nórska vláda rozhodovala o štátnych garanciách pre banky v čase začínajúcej hospodárskej krízy.
Neoddeliteľnou súčasťou úspešného príbehu otvorenej a nekorupčnej nórskej spoločnosti je aj občianska angažovanosť, pripomína novinár Vegard Venli z týždenníka Kommunal Rapport vydávaného tamojšou obdobou Združenia miest a obcí.
Občianska alternatíva
Dokladuje to príkladom z 86-tisícového mesta Kristiansand na juhu krajiny. „Táto samospráva patrila k prvým, ktorá začala v prívetivej a ľahko prehľadávateľnej forme zverejňovať informácie o všetkej úradnej komunikácii a miestni novinári tento zdroj využívali takmer denne,“ vraví Venli. „Jedného dňa však istý kolega napísal naozaj hlúpy článok a mesto sa rozhodlo, že ďalej už také otvorené nebude.“
Radnica preto v januári 2013 rozhodla, že emaily bude tlačiť a spätne ich skenovať. Všetku komunikáciu odvtedy poskytuje iba v podobe obrázkov, v ktorých sa nedá vyhľadávať. Ak chcú novinári alebo aktívni občania nájsť v záznamoch nejakú konkrétnu zmienku, nezostáva im iné, ako prelúskať tisícky dokumentov ručne.
So stratou jedného z najdôležitejších zdrojov sa miestni novinári odmietli zmieriť a vyvinuli softvér, ktorý dokáže text v obrázkoch rozpoznávať. Nové dokumenty si tak pravidelne na základe infozákona z radnice vyžiadajú a po úprave do prehľadávateľnej formy ich zverejňujú na svojom portáli www.innsyn.no. Neskončili však len pritom a do databázy obdobne pridávajú aj dokumenty z niekoľkých ďalších inštitúcií, ktoré svoje žurnály nezverejňujú v ľahko prístupnej podobe. Medzi nimi sú aj ďalšie obce, nemocnice, univerzity, policajné riaditeľstvá či cirkev.
Tradícia dôvery
„Keď nám vláda nedala nástroj, ktorý sme potrebovali, vyvinuli sme si ho sami a rozhodli sme sa oň podeliť s celým svetom, pretože to vnímame ako súčasť našej spoločenskej zodpovednosti. Je to užitočný nástroj nielen pre nás novinárov, ale aj pre podnikateľov, mimovládne organizácie a aktívnych obyvateľov,“ napísal na stránke novinár a šéf tímu Tarjei Leer-Salvesen. „Myslíme si, že pre spoločnosť je lepšie, ak nielen my žurnalisti môžeme nazerať politikom a úradníkom do karát.“
Skúsenosť s Kristiansandu však v Nórsku patrí skôr k tým výnimočným a väčšina úradov zverejňuje žurnály v prívetivej forme. Ani to však, pravdaže, nie je zaručeným receptom na spoločnosť bez korupcie. Ak úradníci email nezaevidujú, v žurnály ho nenájdete. Povinnosť sa dá obísť napríklad aj cez neformálne stretnutia s úradníkmi či politikmi.
Ak sa ale Nórov spýtate, ako môžu kvalite žurnálov veriť, odpovedajú na naše pomery naozaj prekvapivo. „Samozrejme ani u nás nie je všetko ideálne, v Nórsku ale máme silnú tradíciu dôvery vo verejné inštitúcie,“ hovorí šéfka miestnej pobočky Transparency International Guro Slettemark.
Možno práve táto odpoveď najlepšie ukazuje, čo si predstaviť pod tými „kultúrnymi rozdielmi“.
Michal Piško
Pracovná cesta autora v Nórsku bola hradená z projektu „Výmena skúseností s bojom proti schránkovým firmám“. Ten bol podporený sumou 5.116,00 EUR z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009-2014. Správcom Fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation. Cieľom projektu „Výmena skúseností s bojom proti schránkovým firmám“ je výmena poznatkov, technológií, skúseností, know-how a osvedčených postupov medzi subjektmi v Slovenskej republike a subjektmi v donorských štátoch a medzinárodnými organizáciami. “
Ak chcete, aby sme na vyššiu transparentnosť v slovenských samosprávach i štátnych inštitúciach tlačili i naďalej, podporte prosím našu činnosť. Ďakujeme!
