Sľubovaná rýchlosť vlakov 160 km/h ku ktorej sa naše železnice približujú je síce chválihodná, no v porovnaní s vyspelým svetom – kam sa radi zaraďujeme, sme niekde na chvoste rebríčka. Rýchlosť japonských rýchlovlakov a francúzskych TGV 320 km/h alebo maglevu v Číne 400-500 km/h môžeme iba závidieť. Na druhej strane je otázka, či takúto rýchlosť vlakov vôbec potrebujeme? Rýchlikové stanice (mestá) sú na hlavnej trase postavené cca vo vzdialenosť max. 50 km. Na takú vzdialenosť by sa rýchlovlak ani nerozbehol a už by musel brzdiť J.
Vybudovanie železničného koridoru pre cestovnú rýchlosť vlaku 160 km/h cez Slovensko je možno prospešné, no pre koho je určené? Železnica sa začala modernizovať ešte v čase, keď som cestoval vlakom do školy pred 8 rokmi zo Žiliny do Trnavy. Okrem toho, že cesta kvôli rekonštrukcii trasy BA-TT trvala o pol hodinu dlhšie ako obvykle, tak som si aspoň nahováral, že to bude super, keď dokončia tento úsek a vlaky budú jazdiť rýchlejšie. Optimistické myšlienky ma však prešli v čase, keď po 5 ročnom štúdiu VŠ v Trnave som začal pracovať v BA a vlakom som chodil stále o pol hodinu dlhšie, lebo sa rekonštrukcia trasy posunula len o niekoľko kilometrov na sever na úsek trate Trnava – Piešťany, Nové Mesto nad Váhom.
Po dlhšej dobe som sa vybral opäť vlakom a rekonštrukcia za 8 rokov sa posunula už za Trenčín. Bolo to pred pár týždňami. Keď sa na tento problém pozriem z hľadiska bežného cestujúceho, tak musím skonštatovať, že rekonštrukcia železnice a výhody z nej vyplývajúce nie sú určené pre bežného cestujúceho. Ak totiž bude každý vlak spomalený o pol hodinu kvôli rekonštrukcii po dobu 20 rokov – je otázne, aké vôbec potom vlaky budú môcť cestovať rýchlejšie. Či budeme mať vôbec vlaky, ktoré budú po modernizovaných tratiach jazdiť, keďže už teraz nie je výnimkou, že na trase Bratislava, Košice sa pokazí rušeň, ktorý musia následne vymeniť. A to radšej ani nebudem opisovať podmienky a kvalitu cestovania ako nefungujúca klimatizácia, keď je horúco, alebo chýbajúce kúrenie cez zimu, špinu vo vozňoch a „krásu“ železničných staníc a ich bezprostredného okolia v hlavnom meste.
Paradoxom súčasnosti je stav, keď na regionálnych tratiach – ak už neboli zrušené pre „neefektívnosť“ - jazdia moderné súpravy, zatiaľ čo rýchliky voziace ľudí na vzdialenosť 450 km a v ktorých človek strávi niekedy aj pol dňa obsluhujú stroje, u ktorých hrozí ich „rozpadnutie“ za jazdy.
Nebolo by výhodnejšie radšej nakúpiť nové vlakové súpravy, ktoré by síce jazdili „len“ rýchlosťou 130 km/h, no v ktorých by sa ľudia cítili príjemne a vychutnali by si cestu po našom Slovensku, ako dávať desiatky miliónov eur do projektu, ktorého výsledný efekt a prínos pre bežného cestujúceho je prinajmenšom otázny?
