Môj prvý zájazd do Švajčiarska bol autobusový z Bratislavy do Zürichu bez ubytovania s prespaním v autobuse, ktorý bol spojený s návštevou Rýnskych vodopádov. Bolo to pred desiatimi rokmi, nemali sme ešte deti a ako neskúsený cestovateľ som až následne zistil, že v danej lokalite Švajčiarska žiadne hory nie sú. Tento „nedostatok“ prvej cesty do Švajčiarska som sa rozhodol napraviť tento rok, keďže pri plánovaní výletu u nás väčšinou zohráva dôležitú úlohu cena leteniek ako aj možnosť odletu priamo z Bratislavy. More ma teraz už tak nelákalo (aj keď sa deti pred cestou pýtali, prečo si neberieme plavky, keďže ideme do Talianska a tam sa predsa chodí kúpať k moru).
Ja som sa však rozhodol, že ideálnou možnosťou by bola cesta najkrajšou a jednou z najvyššie položených železníc v Európe. V Tatrách máme železnicu z Popradu na Štrbské pleso (671 m n. m. – 1322 m n. m.) ktorú sme už absolvovali a preto jazda ikonickým červeným Bernina express vlakom vo Švajčiarsku o ktorom som počul už dávnejšie sa javila ako zaujímavý tip na výlet. Pri prvom pohľade na mapu sa kúsok južne od Álp nachádza letisko Orio al Serio v Bergame (letenky od Ryanairu sa dajú v akcii kúpiť jednosmerná za 15 € plus pár eur za rezerváciu miesta v lietadle (keď letíme ako rodina, tak chcem aby sme sedeli pri sebe a Ryanair síce ponúka lacnejšie letenky, no za všetko „navyše“ sa pripláca). Odlet z Bratislavy bol načas v nedeľu pred obedom a samotný let trval niečo vyše hodinu.
Po pristátí priamo spred letiskového terminálu odchádzajú autobusy do Milána, alebo autobus smerujúci do centra Bergama na železničnú stanicu (resp. do starého mesta). Lístok na MHD z letiska Bergamo stojí 3 € (lístok pre 3 zóny s platnosťou 90 minút). Alternatívou je kúpa celodenného cestovného lístka za 4,90 €. Na nákup lístkov na MHD v Bergame sme využili mobilnú aplikáciu miestneho dopravcu ATB Mobile (Azienda Transporti Bergamo). Prehľadná aplikácia prostredníctvom ktorej si kúpite toľko cestovných lístkov, koľko potrebujete (aj pre celú rodinu) a potom pred samotným nástupom do autobusu si ich priamo v aplikácii označíte – validujete. Takýto spôsob nákupu cestovných lístkov sa mi páči, lebo nie je potrebné hľadať automaty na lístky a nie je potrebné mať ani peniaze v hotovosti na nákup cestovných lístkov.
Po 15 minútovej ceste autobusom sme boli na vlakovej stanici. Bol zrovna čas obeda a tak sme sa pozreli po okolí, kde by sa dalo niečo zjesť. V okolí stanice sa nachádza viacero prevádzok. Nás pre svoju blízku polohu od stanice oslovila Kappa due kebab – reštaurácia kde predávali pizzu aj kebab. Mňa zaujala ich vzájomná kombinácia kebab pizza o ktorej som prvý raz počul počas predchádzajúcich futbalových majstrovstiev Európy. Za mňa osobne celkom dobré jedlo na obed za 9 €.
Z Bergama sme sa potrebovali presunúť do mesta Lecco (pozn. nevyslovuje sa „lečo“, ale „leko“) nachádzajúcom sa na južnom brehu jazera Como. Osobne som o tomto meste doteraz nepočul, poznal som iba mesto Lecce na juhu Talianska. Za normálnych okolností by sme zrejme nasadli na vlak priamo na vlakovej stanici v Bergame a vystúpili v mestečku Lecco. No vychytali sme „dobrý termín“ na cestovanie vlakom v tejto destinácii, keďže v súvislosti s prípravou na zimnú olympiádu v Milano Cortina 2026 zrovna teraz cez leto 2024 prebieha rekonštrukcia viacerých železničných tratí, na ktorých sú z tohto dôvodu viaceré výluky. Na prvú výluku sme narazili už priamo v Bergame, keď sme cestovali náhradnou autobusovou dopravou spred železničnej stanice Bergamo do Ponte San Pietro, kde bol prestup na vlak pokračujúci našej cieľovej destinácie Lecco. Miestny železničný prepravca spoločnosť Trenord má mobilnú aplikáciu, cez ktorú sa dajú pohodlne kupovať cestovné lístky. Zakúpený cestovný lístok na vlak cez mobilnú aplikáciu má platnosť 6 hodín, takže sa dá bez problémov cestovať aj na neskorší vlak ako je ten na ktorý ste si pôvodne kúpili cestovný lístok. Túto flexibilitu samozrejme kvitujem. Na vlaky nie sú potrebné miestenky a deti platia polovičné cestovné. Počas výluky platia cestovné lístky samozrejme aj na náhradnú autobusovú dopravu. Po kúpe lístka vám príde do e-mailovej schránky cestovný lístok, ktorým sa po stiahnutí do mobilu môžete preukázať sprievodcovi aj tam, kde nie je pokrytie signálom.
Po príjazde do Lecco nás privítala panoráma hôr okolo tohto mestečka. Hotel Moderno*** sme mali kúsok od železničnej stanice. Izba nás vyšla na 44 €/noc/osoba. V cene boli zahrnuté aj raňajky. Hotel sa nám páčil a splnil naše očakávania. Jeho poloha bola vynikajúca len 1 minútu chôdze od železničnej stanice, 10 minút pešo od jazera, 5 minút od predajne Carrefour express, kde sa dalo nakupovať aj v nedeľu do 22.00. Keďže sme mali plánovaný príchod v nedeľu večer, boli vyššie uvedené výhody tohto hotela jasnou voľbou. Rozhodli sme sa, že budeme ubytovaní v tomto hoteli dve noci. Mohli sme si tu nechať veci a na pondelkový výlet do Álp sme nemuseli so sebou nosiť všetko so sebou. Bola nedeľa podvečer, teplejšie ako avizovala predpoveď počasia, ktorú som si pozrel v predchádzajúci deň. Počas prechádzky po nábreží jazera sme sa rozhodli, že by sme sa mohli plaviť loďou po jazere. Pri pohľade na mapu jazera pri pokladni lodnej spoločnosti sme si zvolili spiatočnú plavbu do Mandello del Lario.
Bola to pekná polhodinová plavba loďou po jazere Como. Po krátkej prechádzke v Mandello del Lario sme kúpili deťom zmrzlinu pre osvieženie. Porcie zmrzliny v Taliansku sú väčšie ako u nás, čiže v teplom počasí je zrejme lepšie zvoliť malým deťom menšiu porciu (topila sa dosť rýchlo). Pri návrate do prístavu sa naplnila avizovaná predpoveď zmeny počasia a cez jazero sa prehnala silná búrka, ktorá urobila na jazere z malých vlniek väčšie vlny, a naša loď na spiatočnú cestu naberala meškanie a neprišla načas (počas búrky boli lode ukotvené v prístavoch). Silný vietor a dážď vyhnal väčšinu turistov z otvorených kaviarní a reštaurácií. Po polhodinovej prietrži mračien sa na obzore objavila loď smerujúca späť do Lecco. Bol to malý trajekt primárne určený na prepravu áut s otvorenou palubou a len pár krytými miestami pre cestujúcich. Keďže už nepršalo, len fúkal vietor mali deti zážitok zo spiatočnej plavby ešte väčší ako pri plavbe „obyčajnou“ turistickou loďou.
Deň druhý (Alpy)
Ráno po chutných raňajkách v hoteli sme sa za minútu presunuli na vlakovú stanicu, kde o 9 tej hodine odchádzal vlak do Tirano, čo je východzia stanica Bernina express. Za normálnych okolností by to bola priama cesta vlakom z Lecco. V našom prípade vďaka rekonštrukcii trate sme sa vlakom dostali do mesta Colico, ktoré je na severnej strane jazera Como. Tam sme prestúpili na náhradnú autobusovú dopravu. Na stanici si bolo treba nájsť len ten „správny“ autobus, keďže boli pri stanici pristavené 3 autobusy a každý smeroval do inej destinácie. Po chvíli sme sa už viezli autobusom a po nejakej hodinke sme sa ocitli v Talianskom horskom mestečku Tirano.
Bol takmer obed a náš červený vlak Bernina express (povinne miestenkový) mal avizovaný odchod po trinástej hodine, takže nám ostala hodina na prechádzku po meste. Červený vlak išiel presne na čas a po pár prvých kilometroch začal stúpať do Švajčiarskych hôr (na rovnakej trase jazdia aj „obyčajné“ vlaky miestneho prepravcu, ktoré vychádzajú lacnejšie, nakoľko nie je potrebné mať rezerváciu (miestenky na Bernina express sú často vypredané niekoľko týždňov/mesiacov pred odchodom vlaku). Po odchode vlaku som zbytočne očakával nejakú colnú kontrolu na hraniciach medzi Talianskom-Švajčiarskom. Nebola žiadna a vlak prechádzal okolo nádherných jazier a potom sa štveral čoraz vyššie a vyššie do hôr. Cesta týmto ikonickým vlakom s traťou údajne patriacou medzi tie najkrajšie železničné trate na svete napriek svojej 2,5 hodinovej dĺžke ubehla ako voda, keďže na každom úseku trate bolo niečo zaujímavé.
Zo svojej východiskovej stanice Tirano (429 m n.m.) sa vlak dostane až do výšky (2253 m n.m.) v stanici Ospizio Bernina. Počas cesty vlak prechádza okolo Piz Bernina (4048 m n.m) podľa ktorého dostal tento vlak aj svoj názov. Trať následne začne klesať do mesta St. Mortiz (1822 m n.m), čo bola naša cieľová stanica. Samotná trasa Bernina expressu v St. Moritzi nekončí a pokračuje ďalej na sever do mesta Chur. Vlakový personál sa s nami rozlúčil s darčekom v podobe čokoládiek v plechovej krabičke v tvare vozňa tohto ikonického vlaku. Na železničnej stanici hneď pri jazere sme stihli ešte urobiť pár fotiek a mohli sme pokračovať v ceste ďalej.
O pol hodinku sme sedeli v autobuse smerujúcom naspäť do Talianska. Mal to byť totiž „nízko-nákladový“ výlet a pri pohľade na ceny hotelov v tejto luxusnej alpskej destinácii som vedel vopred, že bude výhodnejšie ubytovať sa v Taliansku. To, že sedíme v nesprávnom autobuse sme zistili po pár minútach, keď nás pár turistov zjavne neznalých miestnych pomerov uisťovalo, že autobus v ktorom sedíme ide do Talianska. No koho by napadlo, že z nástupišťa č. 4 v rovnakom čase bude odchádzať viac autobusov Postbus idúcich rôznym smerom? Po pár minútach sme však uvideli, že za našim autobusom stojí ďalší - ten správy, a tak sme rýchlo prestúpili. Teraz sme sa pre istotu radšej spýtali vodiča či ide do Talianska a o pár minút sme už smerovali po ceste lemovanej Alpskými štítmi a jazerami ku Passo del Maloja - cestným serpentínam, ktoré lákajú počas leta pre svoju krásu množstvo motorkárov a cyklistov. Na viacerých miestach autobus musel trúbiť pred vjazdom do nasledujúcej zákruty, keďže sa často ocitol až na krajnici v protismere. Po dvoch hodinách krásnej cesty a prechode Švajčiarsko-Talianskej hranice opäť bez zastavenia sme sa podvečer okolo 18.00 dostali do Talianskeho mesta Chiavenna.
Mestečko Chiavenna sa nachádza obkolesené vysokými horami. Boli sme radi, že náš celodenný výlet okolo Alpských vrcholkov sa blíži ku šťastnému koncu, keďže nám ostávalo do hotela v meste Lecco absolvovať už len poslednú 56 km cestu vlakom. Vlak mal plánovaný odchod 18:30 s tým, že ďalší „rezervný vlak“ ak by sme nestihli ten skorší mal podľa cestovného poriadku plánovaný odchod 19:30. O to väčšie bolo naše prekvapenie, keď sa po kúpe vody a občerstvenia v miestnych potravinách a pri návrate na vlakové nástupište ozvalo z reproduktoru hlásenie v zmysle, že sa na trati stala porucha a žiadne vlaky dnes už na tejto stanici premávať nebudú .. Nevedeli sme, či sme správne porozumeli textu oznámenia, no keď bolo zopakované v angličtine, tak sme vedeli, že je zle! Chceli sme zistiť na stanici, čo sa stalo, no stanica už bola zamknutá a dovnútra sa nedalo dostať. Po pár minútach bezradného postávania na prázdnom vlakovom nástupišti a pozerania do Google maps a aplikácie prepravcu Trenord sme pred autobusovou stanicou počuli miestnych dohadovať sa so šoférmi autobusov.
Bez znalosti taliančiny sa manželka s jednou domácou rozčúlenou cestujúcou dôchodkyňou dozvedela, že vlaky ani autobusy už dnes nepôjdu našim smerom a teda jediná možnosť je objednať si taxi. Tejto pani sme boli veľmi vďační, keď telefonovala na dve miestne taxislužby a napokon nám objednala taxi z Chiavenna do mesta Colico. Po krátkom čase pri nás zastavilo auto do ktorého sme nastúpili a boli sme radi, že máme šancu sa dostať do nášho hotela ešte dnes. Táto vopred neplánovaná cesta taxíkom nás síce vyšla na 40 € nad plánovaný rozpočet, no ak by sme taxi nezohnali, tak by sme zrejme mali problém ešte väčší. Za mestom Chiavenna nám taxikár ukazoval miesto, kde na trati stál pokazený vlak, pre ktorý boli zrušené ostatné večerné spoje bez náhrady. V meste Colico na železničnej stanici bol už pristavený vlak, ktorý nás pri zapadajúcom slnku odviezol popri brehoch jazera Como do mestečka Lecco k nášmu hotelu. Do hotela sme sa dostali večer po 21.00. Výlet okolo Alpských vrcholcov bol týmto pre nás na konci a radosť z príchodu na hotel nepokazila ani silná búrka, ktorá sa tadiaľ prehnala.
Nasledujúci deň ráno po raňajkách sme sa vlakom presunuli do mesta Bergamo, odkiaľ sme mali v poobedných hodinách plánovaný odlet do Viedne. Doobeda sme si chceli ešte pozrieť historickú časť Bergáma - Città Alta. Od tohto plánu nás však odradil dvojhodinový vytrvalý dážď a tak sme sa zmoknutí radšej presunuli na letisko a išli sme pozrieť nákupné centrum Orio Center, ktoré sa nachádza len 3 minúty pešo od letiska na druhej strane diaľnice, kde sa dá dostať cez podchod. Città Alta navštívime možno niekedy inokedy pri ďalšej návšteve letiska v meste Bergamo, veď je to tam len hodinový let priamo z Bratislavy. Nám sa tento výlet veľmi páčil a možno bude inšpirovať aj niekoho ďalšieho. Tento okruh z Bergama do Bergama okolo Piz Bernina meria cca 360 km.
