V tomto článku sa zaoberám myšlienkou, aký je rozdiel medzi bytom a bitcoinom. Na prvý pohľad pôsobí dané zamyslenie ako absurdné, no po bližšom pohľade tomu tak nemusí byť. S určitou predstavou pojmu byt sa stretol zrejmé každý a každému je teda zrejmé, čo sa bytom vo všeobecnosti chápe. Je to miesto, kde žije človek buď sám alebo so svojou rodinou. Iný človek si pod pojmom byt môže predstaviť časť svojho majetku (ďalší zase investované celoživotné úspory) pretransformované do takej formy majetku, ktorú môže vlastniť, ktorá môže byť predmetom nájmu alebo sa môže predať v prípade, ak ho už majiteľ nechce vlastniť. V zásade všetci máme nejakú predstavu toho, čo je byt.
Nežijeme vo vzduchoprázdne, ani nežijeme len vo svojich predstavách a snoch (kde si každý môže robiť čo chce – kým sa nezobudí a nevráti do reality), ale väčšinu dňa žijeme v spoločenstve s ľuďmi, kde pravidlá spolužitia určuje právo. Právo tvoria jednotlivé právne normy, ktoré ľuďom hovoria, čo môžu a čo nemôžu robiť. Na škole sme sa učili, že právo sa delí na dve základné kategórie: Prirodzené právo je právo, ktoré nezávisí od štátu a pramení z rozumu, alebo prirodzenosti človeka. Prirodzené právo sa zakladá na myšlienke, že právo sa dá odvodiť z prírodného poriadku a Pozitívne právo (alebo nie celkom presne platné právo) je také objektívne právo, ktoré sa dá odvodiť v danej dobe z platného systému právnych noriem (napr. zákonov). Napriek tomu že v teórii delíme právo na dve základné kategórie, jedno by malo vychádzať z druhého.
Inak vzniká nesúlad medzi prirodzeným a platným právom, ktorého dôsledky bývajú často absurdné. To, že slnko vychádza každé ráno je prírodný zákon. Ak by diktátor zákonom prijatým niekde v Absurdistane zakázal slnku vychádzať, bolo by to dosť zvláštne, a rovnako divne by vyzerala aj vykonateľnosť takého zákona. Aby dôsledky prijatého platného práva neboli absurdné, malo by platné právo vychádzať z rozumu. Keď je pozitívne právo v danom štáte v súlade s prirodzeným právom, nemajú ľudia vo všeobecnosti dôvod takéto právo nerešpektovať a aj taká spoločnosť v ktorej ľudia vo všeobecnosti rešpektujú právo je zrejme spoločnosťou v ktorej by chcela žiť väčšina ľudí. Domnievam sa, že napriek tomu, že každý z nás sa niekedy sťažuje na to, aký život tu žije... s pravdepodobnosťou hraničiacou v istote, mám za to, že dnes by 99,99 % Slovákov nechcelo byť obyvateľom Sevastopoľa, Odesy, či Gazy.
V týchto miestach na zemi je dnes totiž platné právo opozitom práva prirodzeného. Za „normálnych okolností“ – by tieto miesta mohli byť dovolenkovými destináciami (je tam teplo, more... čo by mohol taký turista suchozemec chcieť vidieť viac – nikto si však neželá vidieť vojnu, hlad a umieranie malých detí. Dnes keď píšem tento článok máme veľký piatok alebo Piatok utrpenia Pána, kedy si kresťania na svete pripomínajú smrť Ježiša Krista na kríži. Veľký piatok je dňom pôstu. Pre nás je tento deň pripomienkou historickej biblickej udalosti, no v niektorých častiach sveta je (vy)nútený hlad krutou denno-dennou realitou. Časom sa však prirodzený poriadok vráti aj do týchto miest (rovnako prirodzene ako aj tam slnko vychádza každé ráno) a život tamojších ľudí sa iste zlepší.
Touto zachádzkou po svete som sa trochu odchýlil od zamýšľanej témy svojho článku. Mojim úmyslom však bolo poukázať na skutočnosť, že pre človeka ako jednotlivca je odklon od práva rozumu neprirodzeným a často nebezpečným. V niektorých miestach na svete takýto odklon práva znamená stratu majetku, slobody alebo života. Preto sa radšej rýchlo vráťme späť domov. Dôvodom tejto odbočky bolo poukázať na silu práva pozitívneho (jeho vynútiteľnosti štátnou mocou) ako aj poukázať na riziká odklonu od prirodzeného poriadku. Keďže platné právo vytvárajú ľudia a ľudia keďže sú omylní aj právo je plné chýb a omylov. A aby bolo právo ešte viac zamotané a kľukaté ako paragraf, často chybne napísané zákony pri výklade ich ustanovení dávajú rôzne možnosti ich interpretácie. Je to podobné, ako keď sa farboslepý človek pozrie na semafor a vidí len „jednu farbu“. Zdravý človek vidí červenú, oranžovú i zelenú a zrejme aj tuší, čo daná farba na semafore znamená. Teda vie, aké konanie sa od neho očakáva, keď stojí na križovatke a čaká na správnu farbu zatiaľ čo sa okolo neho ponáhľajú chodci na červenú ako by sa nechumelilo. No farboslepý ľudia (trpiaci daltonizmom) farby rozlišovať moc nedokážu. Iní sa však správajú ako farboslepí aj keď touto zdravotnou vadou netrpia.
Keď sa dvaja právnici (štáty) pozerajú na totožné ustanovenia zákona (zmluvy), často vzniknú viaceré názory na spôsobom, ako sa dané ustanovenie má asi vykladať (doslova, účelovo, podľa úmyslu zákonodarcu, systematického zaradenia v právnom predpise, podľa spoločenskej objednávky, účelu zákona, analógiou od prirodzeného (racionálneho)? Ani jeden spôsob výkladu sám o sebe nemusí byť správny, často je treba skombinovať viac výkladových metód, aby bolo pozitívne právo aj právom spravodlivým, teda takým, ku ktorému by sme mali zrejme smerovať.
Poďme sa pozrieť na to, čo znamená pojem BYT v pozitívnom práve :
§ 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov: Bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
§ 118 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník: Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory,
podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/1995 Z.z. katastrálneho zákona sú predmetom katastra: byty, rozostavané byty, nebytové priestory a rozostavané nebytové priestory v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim; tieto sa evidujú len v súbore popisných informácií katastra, a to údajmi o číslovaní, vlastníkoch a vlastníckych vzťahoch.
Už len z tohto príkladmého uvedenia legálnych definícií pojmu byt je vidieť, že keď je človek právnikom, tak si pod pojmom „byt“ predstaví zrejme niečo iné ako jeho dieťa, alebo učiteľka slovenčiny – pre ktorú bude pojem „byt“ zrejme najčastejšie len vybraným slovom po B. Teda aspoň do času, kým sa nerozhodne si to vybrané slovo kúpiť, alebo kým ho bude chcieť predať. Právo a jeho vynútiteľnosť je dôležité pre nás všetkých, aby ani pani učiteľka kupujúca si byt nezaplatila 100 000 € len za vybrané slovo po B.
Pre pracovníka na stavbe bytového domu je byt zase niečím úplne iným ako pre architekta ktorý tento byt navrhoval, alebo pracovníka stavebného úradu ktorý ho kolaudoval, pracovníka banky ktorý poskytol hypotéku záujemcovi o jeho kúpu atď. Účelom práva musí byť pre spoločnosť zadefinovať pojmy a pravidlá správania (zákazy a príkazy) takým spôsobom, aby všetci adresáti právnej normy vedeli, aké konanie sa od nich očakáva. Právo samo osobe teda musí byť vnútorne konzistentné a musí dávať zmysel aj navonok.
Bitcoin (tiež BTC)– je druhým pilierom tohto článku, avšak toto už nie vybraným slovom po B. Z pohľadu učiteľky slovenčiny/angličtiny a Google translator-u) ide o podstatné slovo zložené z dvoch slov BIT – kúsok COIN – minca, peniaz. Čiže čisto z jazykového hľadiska sa jedná o peniaze. Ak ste obyvateľom Salvadoru, tak od roku 2021 sú bitcoiny vo vašom štáte menou – oficiálnym platidlom a nie len mincou v lingvistickom slova zmysle.
Na svete dnes hádam už nie je človek, ktorý by nikdy nepočul o bitcoine. Médiá im venujú zvýšenú pozornosť hlavne v obdobiach, kedy ich cena rastie a prekonáva predchádzajúce rekordy. Bitcoin je kryptoaktívom (kryptomenou), ktorá sa dá nakupovať, vlastniť, predávať. Čiže rovnako ako byt, môže byť legálne predmetom občiansko-právnych vzťahov. Na účely tohto článku, ak z kontextu nevyplynie niečo iné budem za bitcoin považovať aj iné kryptomeny. Ak ste už nejaké články o kryptomenách čítali, tak sú vám určite známe pojmy ako Ethereum (ETH), BNB, Tether (USDt), Solana (SOL), Dogecoin (DOGE)** TESLA, Elon Musk. Prehľad väčšiny známych kryptomien si môžete pozrieť napr. na stránke https://coinmarketcap.com/ Nech si už o kryptomenách myslíme čokoľvek, faktom je, že sú realitou a sú tu.
Ak sa človek chystá na dovolenku k moru, kde sa neplatí EUR, tak si vymení svoju lokálnu menu za menu štátu do ktorého cestuje alebo univerzálnu menu USD. Z tohto hľadiska sa kryptomeny podobajú viac na meny ako na iný majetok. Ak chce človek získať kryptomenu, tak si ju vie kúpiť napr. na burze (zmenárni) Binance, Coinbase alebo inde... kde ju vie rovnako rýchlo zmeniť buď za inú kryptomenu alebo späť na FIAT (EUR, USD). Každá krypto-burza ako aj normálna zmenáreň v meste či na letisku si účtuje za výmenu kryptomeny poplatky. Výmenný kurz kryptomeny, rovnako ako FIAT mien na forexe sa pohybuje smerom hore a dole, avšak kryptomeny majú v zásade volatilitu (rozptyl ceny v čase) či infláciu meny vyššiu ako klasické FIAT meny. Ani to však už neplatí paušálne tak ako v minulosti. Zmena za rok pri niektorých kryptomenách: BTC 150 %, DOGE 186 %, SOL 805 %, no FIAT meny (inflácia) v reálnom svete príliš nezaostávali Venezuela 360 %, Zimbabwe 314,5 %,Sudán 256,2 % a Argentína 121,7 %. Kryptomeny spĺňajú aj niektoré ďalšie definičné znaky mien akými sú deliteľnosť, zameniteľnosť, vnútorná hodnota (keďže po zrušení zlatého štandardu už za niečo stoja asi len investičné zlaté a strieborné mince) * Výpis z účtu z banke nemusí byť viac reálny pre človeka ako výpis o zostatku na účte z krypto-burzy. Už nastala aj všeobecná a postupná „akceptácia“ kryptomien svetom (centrálne banky, štátni regulátori, inštitucionálni investori – v USA už máme prvé ETF BTC fondy kde sa dá investovať zástupne do kryptomien s výhodou nezdaňovania po roku ich vlastnenia). Ak nebude štátna regulácia v oblasti kryptomien voči investorom prívetivá – budú smerovať svoje prostriedky aj do týchto fondov alebo iných ETF na aj na úkor podielových fondov v snahe optimalizovať daňové zaťaženie. V kryptomenách sa dnes točia veľké peniaze, napr. BTC má trhovú kapitalizáciu 1 381 mld. USD (odhadované príjmy štátneho rozpočtu SR na rok 2024 sú cca vo výške 25 mld. USD). Trhová kapitalizácia BTC je teda 55x väčšia ako ročné príjmy štátneho rozpočtu SR.
Cena BTC v posledných rokoch dosť kolísala. V roku 2021 mala hodnotu 63 000 BTC/USD, potom klesla na 30 000 BTC/USD aby následne zase vzrástla na 65 000 BTC/USD. V priebehu roku 2022 klesla až na hodnotu 16 000 BTC/USD (kde sa nachádzala už aj v roku 2017) a potom nasledoval strmý rast na súčasnú hodnotu presahujúcu 70 000 BTC/USD. Aká bude cena BTC v nasledujúcich rokoch napr. v roku 2025 alebo 2030 a či bude BTC v tom čase ešte existovať dnes s určitosťou nikto nevie. Názory ľudí na budúci vývoj ceny kryptomien majú azda ešte väčší rozptyl ako sama volatilita kryptomien. Isté je však jedno, čím dlhšie tu BTC s nami je, tým je väčší predpoklad, že tu ešte nejakú dobu určite bude.
Za posledné roky sme si už postupne zvykli na skutočnosť, že (ne)normálne sa stáva normálom a zmeny vo svete sú čoraz rýchlejšie a s väčšími následkami pre nás všetkých. Ukázali nám to rastúce ceny energií, inflácia, návrat úrokových sadzieb na hypotékach na hodnoty aké tu boli bežné naposledy pred 10 rokmi.
Napriek vyššie uvedenému a podobnosti s menami sa všetky kryptomeny u nás dnes považujú z hľadiska práva nie za menu, ale za majetok (podľa platného práva sa BTC viac podobá na byt ako na EUR). Z toho vyplývajú zaujímavé implikácie. Zanechajme však teoreticko-filozofické úvahy a pozrime sa jadro veci.
Príklad 1:
(A) Predstavme si, že máte voľných 100 000 €, ktoré chcete investovať. Kúpite byt za kúpnu cenu 100 000 € a následne ho predáte ho za 200 000 €. V takom prípade je z daňového hľadiska rozhodujúce, či ste ho vlastnili viac ako 5 rokov. V prípade ak áno, je príjem z predaja tejto nehnuteľnosti oslobodený od dane z príjmu a zisk 100 000 € nebude predmetom zdanenia.
(B) Ak nebola splnená doba vlastníctva 5 rokov a byt je predaný pred uplynutím tejto lehoty za cenu 200 000 € – musíme zaplatiť daň z príjmu ako aj zaplatiť zdravotné odvody. Od príjmov uvedených v ustanovením § 8 zákona o dani z príjmov možno odpočítať len skutočne vynaložené výdavky na jeho dosiahnutie (obstarávacia cena skutočne zaplatená atď.), ktoré daňovník preukáže hodnovernými dokladmi. Podľa § 8 ods. 12 zákona o dani z príjmov pri príjmoch podľa odsekov 1 a 2, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane), sa za výdavky považuje aj povinné platené poistné z týchto príjmov.
Doba vlastníctva BYTU pred predajom je dôležitým kritériom na posúdenie či bude príjem oslobodený od dane z prijmu a odvodov alebo nie a teda z tohto dôvodu aj hlavným motívom k jeho dlhodobejšej držbe.
Príklad 2: Predstavme si, že máte 100 000 €, ktoré chcete investovať. Kúpili ste BTC v roku 2022 pri „ideálnom“ kurze 16 000 BTC/USD za 100 000 € (6,25 BTC). Teraz pri kurze 70 000 BTC/USD predáte svojich 6,25 BTC za cenu 437 500 €. Z takéhoto predaja by vznikla povinnosť zaplatiť daň z príjmu od ktorého sa odpočíta výdavok (cena obstarania) čiže 437500-100000= 337 500 € by bol zdaniteľný príjem. Podľa súčasne platného práva by vznikla povinnosť platiť daň z príjmu pri predaji BTC bez ohľadu na skutočnosť, ako dlho daňovník predávané BTC vlastnil. Sadzby dane sú závislé od osoby daňovníka * 25 % daň + 15 % zdravotný odvod = 40 %. Z uvedeného príkladu č. 2 by mal teda vlastník kryptomeny zaplatiť štátu viac ako 130 000 € po jej predaji.
Dôležité (zaujímavé): Dane a odvody sa neplatia pri nákupe kryptomeny za peniaze* a tiež sa neplatí daň ani pri vlastnení kryptomeny bez ohľadu na to, akú reálnu cenu má majetok kryptomeny vyjadrený v €. Tu je podobnosť kryptomien zrejmá s vlastníctvom bytov. Ak daňovník kúpil byt za 100 000 € a jeho cena stúpne po 3 rokoch na 200 000 €, takýto nárast hodnoty majetku sa nepovažuje za zdaniteľný príjem, ak súčasne nedošlo k jeho predaju. Rovnako tak osoba, ktorá kúpila BTC za 100 000 € a teraz jej BTC majú hodnotu 437 500 € nemá povinnosť platiť dane (odvody) lebo jej chýba zdaniteľný príjem (nie je realizovaný predaj).
Na zamyslenie: Všetky trhy sú v podstate cyklické z hľadiska rastu a poklesu cien. Pri nehnuteľnostiach v poslednej dobe nastala korekcia a ceny nehnuteľností sa prepadli o desiatky percent. Cenový cyklus pri nehnuteľnostiach je rádovo pomalší ako pri kryptomenách, kde rýchly cenový cyklus spolu s vysokou volatilitou spôsobujú rýchlejšie a väčšie cenové pohyby. Predať nehnuteľnosť nie je jednoduché (je to pomerne zdĺhavý proces) a pri cenovej korekcii či zvýšených úrokových sadzbách a vyčkávaní potenciálnych kupujúcich bol tento proces koncom roka 2023 a začiatkom roku 2024 ešte zložitejší.
Z hľadiska likvidnosti sú kryptomeny niečo úplne iné ako trh nehnuteľností. Trh kryptomien je v súčasnosti tak rozvinutý (likvidný), že v každom okamžiku 24 h denne 7 dní v týždni sa na zemi predávajú a kupujú kryptomeny. Likvidita je taká obrovská, že na kryptoburzách v každom okamžiku nie je problém nájsť dostatok ochotných kupujúcich/predávajúcich. Denný objem zobchodovaných BTC sa pohybuje v hodnotách presahujúcich 27 mld. USD (a to je len jedna kryptomena). Každý deň sa na svete zobchodujú kryptomeny vo vyššej hodnote, ako je ročná hodnota príjmov štátneho rozpočtu SR.
Pre vlastníka kryptomien súčasné daňovo-odvodové zaťaženie na úrovni 40 % je dostatočne odrádzajúcim prvkom ovplyvňujúcich správanie vlastníkov krpytomien a odrádazjúcich ich od realizácie ziskov. Naopak nízke daňovo-odvodové zaťaženie vzhľadom na vysoké a rýchle pohyby ceny kryptomien by mohlo byť motivačné pre investorov, aby sa správali „trhovo“. Aby investori premenili svoje potenciálne zisky na realizované zisky predajom kryptomeny za FIAT menu resp. iné stablecoiny. Ak totiž investor nebude zisky realizovať, ani štát nedostane svoje odvody z transakcií, ktoré mohli nastať, ale neprebehli. Náš potenciálny investor z príkladu 2, ak by realizoval predaj BTC pri cene 70 000 BTC/USD odviedol by štátu 131 000 €, ak by však predával kryptomenu až následne pri poklese na 50 000 BTC/USD, odviedol by štátu už len 82 000 €. Ak obchodník nebude realizovať svoje zisky na vrchole cenového cyklu, a urobí tak až pri ďalšom poklese ceny na sumu 16 000 BTC/USD alebo nižšie (ako tomu bolo v rokoch 2017 a potom 2022) bude mať daňovník nulovú daňovú povinnosť (resp. utrpí stratu) a štát nevyťaží vôbec nič z potenciálnych ziskov. A keď štát nedostane nič, nebudeme mať z toho osoh ani my, občania štátu. Naopak, ak by sme sa stali „daňovým rajom“ pre osoby vlastniace veľké množstvá kryptomien, ktorí potrebujú „efektívne“ zrealizovať svoje zisky, zrejme by to malo výrazne pozitívny dopad na štátny rozpočet bez potreby zvyšovania daní a prijímania nepopulárnych opatrení. Ak by ročne len malá časť z ročného obratu kryptomien napr. BTC 27 mld. USD denne x 365 dní = 9 855 mld. USD ročne sa dostala do štátneho rozpočtu SR, možno by sme potom mali peniaze aj na ďalšie dôchodky (tie Švajčiarske dôchodky, ktoré boli kedysi dávno ľuďom sľubované).
Aspoň dve (nelogickosti) práva v oblasti kryptomien z môjho pohľadu:
Zákonodarca stanovil, že dani nepodlieha nákup kryptomien za FIAT menu (keď niekto kúpi kryptomenu za EUR alebo USD). Pri nákupe je nezdaňovanie správne a logické, lebo pri nákupe predsa človek nemá ešte z čoho mať príjem. Kryptoburzy ponúkajú aj obchody v menových pároch spolu s EUR. Čo sa však tých najviac likvidných menových párov – tie sú obchodované nie v EUR, ale v USDt čiže v kryptomene TETHER so symbolom USDt, ktorá je zároveň STABLECOIN. Stablecoin sú také kryptomeny, ktoré sa snažia udržať si cenovú úroveň so svojim podkladovým aktívom. USDt má podkladové aktívum americký dolár a preto jeho cena dlhodobo osciluje okolo úrovne 1 USDt = 1 USD. Tether si túto vlastnosť drží, keďže jeho cena bola v roku 2017 na rovnakom kurze, ako je tomu aj v súčasnosti. Práve vďaka tejto svojej vlastnosti je 3. kryptomenou z pohľadu veľkosti objemu tejto meny (valuácia vyše 104 mld. USD). A vďaka tejto vlastnosti by malo byť na stablecoiny nazerané skôr, ako na FIAT meny a nie kryptomeny. Tu sa dostávame k prvej zásadnej technickej absurdite. Ak má človek nakupovať kryptomenu za stablecoiny (ktoré sú formálne tiež kryptomena, avšak majúca svoje vyššie uvedené vlastnosti, takže formálne spĺňa podmienky meny. Kto kúpi BTC za USDt napriek tomu, že sa jedná o nákup kryptomeny považuje sa takýto nákup za príjem z hľadiska zákona o dani z príjmov.
Nakoľko nebola kryptomena kupovaná za FIAT menu, ale za inú kryptomenu. Z pohľadu logiky sa ustanovenie zákona v tomto bode nedá nazvať inak ako absurdnosťou. Zákon totiž považuje za príjem samotný nákup kryptomeny... avšak v zmysle skôr povedaného pri nákupe nemôže mať človek zisk (teda príjem z ktorého by mal platiť daň). Zákon síce hovorí o výmene jednej kryptomeny za inú kryptomenu, no z praktického hľadiska sa na burze dá kryptomena len NAKUPOVAŤ alebo PREDÁVAŤ.
A nech sa na uvedenú vec pozerám z akéhokoľvek úhla, tak mi vychádza logicky, že nákup BTC nech sa kupuje za akúkoľvek FIAT menu alebo STABLECOINY – nemôže byť príjmom, lebo príjem má vzniknúť pri predaji majetku a nie pri jeho nákupe. Zmena zákona v tomto zmysle bude zrejme potrebná, lebo právna úprava v tomto vôbec nezodpovedá účelu obchodovania s kryptomenami a existuje tu potenciálne zdaňovanie prijmu, ktorý prijmom z povahy veci nemá byť a nie je.
*Aby dnes človek obchodoval s kryptomenou a neplatil daň z prijmu bez príjmu (absurdné že :), tak by mal nakupovať kryptomeny na burze len na menej likvidných trhoch = v praxi menové páry s EUR s menším potenciálnym ziskom pre neho samotného, ale i pre štát. Účelom zákona o dani z prijmu by zrejme nemalo byť znižovať prijmy štátneho rozpočtu, ale ich zvyšovať.
Druhá nelogickosť vyplýva z nasledovného zistenia:
Pri zdanení príjmu z kryptomien sa od príjmu odpočítavajú náklady preukázateľné na dosiahnutie tohto príjmu. Pri kupujúcom kryptomeny na burze Binance sa napr. platí poplatok 0,1 % Pri kúpe krypto za 100 000 € na menovom páre BTC/EUR by to bolo 0,00625 BTC = cca 100 € (pri nákupe) a pri predaji za cenu 70 000 € by bol poplatok 437,5 € (pri predaji). Čiže od dosiahnutého príjmu treba okrem obstarávacej ceny odrátať ešte poplatok cca 537,5 € ako preukázateľne vynaložený náklad na dosiahnutie tohto príjmu. A tu nastáva nasledovný praktický a logický problém.
Ad 1. ) Pri nákupe BTC za EUR by si burza automaticky strhla poplatok 0,00625 BTC. Keďže však tento poplatok bol zaplatený automaticky v kryptomene BTC tak v zmysle platného práva vznikol príjem z predaja kryptomeny. Čiže na jednej strane zákon poplatok považuje za náklad preukázateľný na dosiahnutie prijmu, ktorý sa má odpočítať z dosiahnutého prijmu, na strane druhej ten istý zákon hovorí, že je to zároveň prijmom z ktorého má byť platená daň. Poplatok pri predaji BTC strhnutý automaticky v mene EUR v sume 437,5 € je nákladom na dosiahnutie príjmu a keďže bol strhnutý v mene EUR tak tak nepovažuje za zdaniteľný príjem.
Keď zákon o tej istej účtovnej položke hovorí ako o výdavku na dosiahnutie prijmu aj o prijme samotnom, zdá sa mi logické, že by tento poplatok mal byť považovaný len za výdavok a nie prijem. Tu bude musieť zákonodarca zrejme ešte zapracovať na znení zákona, lebo je nelogický a nezodpovedajúci objektívnej realite v tejto časti.
Ad 2.) Binance ponúka možnosť ušetrenia na poplatkoch za obchodovanie v prípade ak je tento poplatok platený v u ich vydanej kryptomene BNB. V takom prípade je poplatok znížený z 0,1 % na 0,075 % alebo aj viac v závislosti od množstva obchodov za sledované obdobie. V takom prípade by nebol poplatok 0,00625 BTC = cca 100 €, ale len 0,004688 BTC zaplatených v mene BNB = 75 €. Na prvý pohľad investor ušetril 25 € na poplatku lebo ho zaplatil v mene BNB a nie BTC. Avšak náš zákon hovorí, že v takom prípade ide o príjem keďže bolo za BNB nakúpená služba resp. zaplatený poplatok. Mala by sa teda z úhrady tohto poplatku platiť daň z príjmu ?! Pri predaji BTC by bol v takom prípade automaticky zrazený poplatok za predaj v kryptomene BNB v sume zodpovedajúcej 0,75*437,5 €=cca 328 €. Tentoraz aj táto suma poplatku pri predaji BTC uhradená v BNB čiže 328 € je považovaná za preukázateľný výdavok na dosiahnutie prijmu, no zároveň je považovaná za príjem pri ktorom by pri dodržaní doslovného znenia zákona mala byť zisťovaná suma za ktorú boli BNB pôvodne nakúpené.
Záver: Ak v snahe o šetrenie nákladov investor zmení EUR za BNB v nejakom kurze a potom z nich uhrádza jednotlivé poplatky (a tieto sú považované za výdavky nevyhnutné na dosiahnutie prijmu ) mal by zisťovať, či kurz v čase platenia poplatku je vyšší alebo nižší ako bol v čase keď BNB na úhradu poplatkov kupoval. V prípade, ak je kurz v čase platenia poplatku vyšší z tohto prijmu (poplatku) by mala byť platená daň z prijmu. Odhliadnuc od takmer absolútnej nemožnosti zistenia výšky tohto kvázi-prijmu je tu tá absurdnosť ohľadom skutočnosti, že sa vôbec uvažuje ako o prijme pri náklade na jeho dosiahnutie.
Na účely tohto článku som uvádzal hypotetickú hodnotu 100 000 € na jeden dlhodobý obchod kedy by vznikla aj veľká daňovo-odvodová povinnosť, avšak v súčasnosti v praxi pri rozvoji AI a kryptorobotov (obchodujúcich na burze autonómne) kde sa dajú obchodovať na burze obchody o hodnote min. cca 15 €/obchod a v takom prípade môžu byť obchodov realizovaných automatom na burze doslova stovky/tisíce denne by mali byť písané zákony spôsobom, aby všetkým adresátom právnej normy bolo zrejmé a jasné, aké sú jeho práva a povinnosti. Možno by nebolo od veci aj vyslať signál so sveta, že u nás nechceme len pracovníkov do auto-moto ale aj zahraničný kapitál... ktorý pri jeho zmene na FIAT menu môže pozitívne ovplyvniť štátny rozpočet.
Nedôslednosť zákonodarcu pri prijímaní právnych predpisov, drakonické daňovo-odvodové zaťaženie a nejasnosť úpravy v oblasti zdaňovania totiž môže v praxi prinášať mnohé aplikačné problémy a môže vytlačiť kapitál do krajín, ktoré budú pripravenejšie na výzvy vyplývajúce z nových inštitútov finančného a technologického sveta.
Na záver jedna teoreticko-právna otázka: Ak obchody robí na kryptoburze robot (automat) a nie človek, môže byť užívateľ tohto robota zodpovedný za obchody, ktoré tento robot urobil bez jeho vedomia, alebo zodpovednosť bude mať firma, ktorá tohto robota naprogramovala (programátorská chyba, skrat, hekerský útok...)? Keď v budúcnosti budeme mať aj u nás samo-jazdiace TESLY za ktoré zaplatí AI asistent kryptomenou DOGE (alebo tú TESLU objedná – bez vedomia vlastníka) a toto auto niekoho zrazí - bude zodpovedný majiteľ auta, výrobca auta, AI robot vyššia moc alebo nikto?
Oblasť práva v blízkej budúcnosti budú čakať zásadné zmeny, rovnako ako aj spoločnosť samotnú. Na záver mi ostáva len dúfať, že pozitívne právo bude zodpovedať čo najviac tomu prirodzenému (racionálnemu), nakoľko každý odklon pozitívneho práva od práva racionálneho je zo svojej podstaty škodlivý.
pozn.: tento článok treba brať ako môj osobný názor na otázky v ňom uvedené. V žiadnom prípade nie je odporúčaním na investovanie do kryptomien, nie je ani odporúčaním na realizovanie daňových či účtovných operácií. Príklady sú iba informatívne a výpočty orientačné tzn. nemusia korešpondovať s platným právnym stavom.
