Necelé ¾ vložených peňazí do hazardu sa vrátia stávkujúcim. Problémom však je, že zatiaľ čo všetci vsádzajúci musia vložiť určitý vklad, výhra sa dostane naspäť len k niektorým z nich. Hazard by sa dal z tohto hľadiska trochu prirovnať k poisteniu. Všetci stávkujúci si platia určité prostriedky (poistné) a predpokladajú, že dôjde k „poistnej udalosti – v tomto prípade že vyhrá jeho favorit“ a bude mu vyplatená výhra.
Dochádza tak k prerozdeleniu vkladov všetkých stávkujúcich medzi výhercov (úspešnejších tipujúcich) a stávkové kancelárie (majiteľov kasín, alebo výherných hracích automatov). Prevádzkovatelia hazardu „vyhrajú“ určite, keďže im ostane cca ¼ celkových vkladov do hazardu. V minulom roku to bolo 535 miliónov €.
Kvôli škodlivosti stávkovania na určité skupiny ľudí a ich rodiny sa parlamentní alebo lokálni politici snažia obmedzovať výherné automaty v krčmách a baroch, zakázať výstavbu nových kasín, alebo bojujú proti hazardu ako celku. Treba si však uvedomiť, že len do štátneho rozpočtu natieklo z tejto formy podnikania v roku 2012 viac ako 119 miliónov €. Samosprávy zase zarábajú na poplatku za umiestnenie výherných automatov v podnikoch. Krajské mestá majú takto zabezpečený príjem aj viac ako 500 tisíc € ročne. A v konečnom dôsledku treba podotknúť, že ľudia stávkujú dobrovoľne a nikto ich k tomu nenúti.
Objavia sa aj odporcovia s tvrdením, že treba automaty zakázať a hazard zázračne prestane existovať. Bude sa musieť menej platiť za liečenie závislých a budú tu pozitívne dopady na ich rodiny. Treba však povedať, že nič nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad javí. Aj zrušenie automatov môže mať za následok zníženie jednej formy hazardu, ktorý však nevymizne, ale najskôr sa transformuje na iné formy hazardu alebo inej závislosti. (Zákon zachovania energie v praxi...). Menej ľudí bude vysedávať pri automatoch v baroch, ale za to ich bude sedieť viac pred počítačom a pri on-line stávkovaní a on-line hazarde. Túto formu hazardu využíva z roka na rok viac ľudí a tým rastú aj tržby ich prevádzkovateľov. Táto forma je však skrytá a o to viac nebezpečná. Stráca sa tu možnosť ovplyvňovať a pôsobiť na závislé osoby zo strany okolia, nakoľko v týchto prípadoch okolie o ničom ani netuší. Vyšším nebezpečenstvom on-line hazardu je fakt, že človek prichádza „len“ o virtuálne peniaze, t.j. nemusí vytiahnuť z vrecka mince, aby nimi nakŕmil automat. Toto odosobnenie a abstrahovanie od peňazí v pravom slova zmysle vedie k pocitu, že človek minul menej ako je tomu v skutočnosti.
S hazardom je spojený ešte jeden paradox. Najviac sa stávkuje v krajoch s najväčším výskytom chudobných a podľa sociológov práve chudobní podľahnú zvodom hazardu najľahšie. Prečo je tomu tak? Azda preto, že nádej zomiera posledná a keď už je človek v zlej finančnej situácii, je „najlepším liekom“ vidieť spasenie vo forme rýchleho zbohatnutia. Byť milionárom bez toho, aby človek použil svoje schopnosti a znalosti by sa páčilo azda každému.
Netreba k tomu až tak veľa. Stačí si vhodne tipnúť nejakých 15 zápasov s kurom 2, čo je bežný kurz pri futbalových alebo hokejových zápasoch za jedno euro vkladu a človek môže byť razom „bohatý“. Výhra 32 768 € z načrtnutého príkladu by znamenala 8 ročný príjem človeka zarábajúceho minimálnu mzdu. Zarobiť niekoľko ročný príjem za pár minút je veľmi lákavé. No netreba sa nechať nalákať vábivosťou veľkej výhry, lebo Vám ostanú len oči pre plač a bezcenný tiket. Výhry tu môžu byť veľké, avšak šanca je štatisticky na ich dosiahnutie veľmi malá a rapídne klesá s každým pripísaným zápasom na tiket.
Asi práve preto sa boháči nepokúšajú zbohatnúť stávkovaním a hazardom. Teda okrem majiteľov stávkových kancelárií, ktorí z hazardu žijú :)
