Konatelia majú podľa Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) viaceré zákonné povinnosti. Okrem iného majú povinnosť riadne viesť účtovníctvo, predložiť na schválenie účtovnú závierku (§ 135), konať s odbornou starostlivosťou atď.
Vo všeobecnosti platí zásada, že za záväzky spoločnosti ručí spoločnosť celým svojim obchodným majetkom a spoločníci len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v OR. Konateľ je z tohto hľadiska zobliga. Avšak len do času, kým nespôsobí nejakú škodu pri výkone svojej pôsobnosti svojej vlastnej spoločnosti. Vtedy konateľ v zmysle § 135a OBZ zodpovedá za takúto škodu spoločnosti.
Konateľ, ktorý je často aj majiteľom (tj. spoločníkom) spoločnosti však asi nebude mať záujem na tom, aby vymáhal prípadnú škodu sám od seba (teda ak nie je masochista). Zákon dáva možnosť a nádej pre prípadných veriteľov spoločnosti, aby si prípadnú náhradu škody uplatňovali priamo voči konateľovi spoločnosti, za predpokladu, že svoju pohľadávku nemôžu uspokojiť z majetku spoločnosti (§ 135a ods. 5 OBZ). V takomto prípade sa jedná o tzv. podllžnícku žalobu, kedy žalobca nemá priamo pohľadávku (nárok) voči žalovanému (konateľovi dlžníka), avšak takýto nárok má voči spoločnosti (vlastná neuhradená pohľadávka. Spoločnosť má právo na náhradu škody voči konateľovi a zákon určuje prechod tohto práva na veriteľa spoločnosti, t.j. priznáva aktívnu legitimáciu - možnosť žalovať priznáva veriteľovi spoločnosti.
Pre veriteľov by nemalo zostať bez povšimnutia ani ustanovenie § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 72/1991 Zb. o súdnych poplatkoch v zmysle, ktorého sú od súdnych poplatkov oslobodení žalobcovia vo veci poddlžníckych žalôb.
Zlomovým momentom pre úspech nárokov veriteľov proti konateľom zadĺžených spoločností a tým na druhej strane „obavou pre konateľov“ sa javí dátum 1.1.2016. Nie deň ako taký, ale skôr nadobudnutie účinnosti zákonov v tento deň. Týmto dňom nadobudol účinnosť zákona č. 87/2015 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 7/2015 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR). Podľa novelizovaného ustanovenia § 11 ods. 2 ZKR „Dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel, alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť.“
Zákonom bola vytvorená nevyvratiteľná domnienka vzniku zmluvnej pokuty vo výške 12 500 € medzi spoločnosťou a jej konateľom pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Z teórie práva vyplýva, že zmluvná pokuta samostatným právom a je to v podstate paušlizovaná náhrada škody pre prípad porušenia povinnosti.
Teraz sa musím vrátiť na začiatok príspevku, aby to celé dávalo nejaký zmysel pre veriteľa (konateľa). Veriteľ môže uplatniť svoju pohľadávku priamo voči konateľovi poddlžníckou žalobou v svojom mene a na svoj účet, ak má dlžná spoločnosť pohľadávku z titulu spôsobenej škody voči konateľovi spoločnosti. Zákon stanovil od 1.1.2016, že spoločnosť takúto pohľadávku má na základe zákonnej zmluvnej pokuty podľa § 11 ods 2 ZKR.
Takže veriteľ sa môže za určitých okolností domáhať žalobou na súde uspokojenia svojej pohľadávky priamo od konateľa. Tento nový inštitút do určitej miery prelamuje zásadu, že konateľ nezodpovedá za dlhy svojej spoločnosti. Resp. ju skôr posúva do novej roviny a to takej, že konateľ nezodpovedá za dlhy spoločnosti za predpokladu, že neporušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z funkcie konateľa.
Aby bolo možné hovoriť o zodpovednosti konateľa, musí dôjsť k porušeniu jeho povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Lehota je zákonom stanovená na 30 dní od kedy sa konateľ dozvedel, alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení.
Predlženie je zákonom (ZKR) definovaný stav splnenia dvoch podmienok súčasne: pluralita veriteľov a zároveň majetok spoločnosti menší ako jej záväzky.
A) pluralita veriteľov – Ak má veriteľ svoju pohľadávku voči spoločnosti , tak je „potrebné objaviť“ ešte ďalšieho veriteľa. K tomu niekedy poslúži napr. zverejnenie dlžníkov sociálnou poisťovňou, zdravotnými poisťovňami, finančnou správou ,alebo napr. vyhľadanie na špecializovanej internetovej stránke ako napr.: http://www.finstat.sk. Určitou komplikáciou pri hľadaní 2 veriteľa môže byť však výška pohľadávky druhého veriteľa, lebo napr. FR SR zverejňuje zo zákona len pohľadávky právnických osôb nad 170 000 €.
Nájsť pohľadávku ďalšieho veriteľa môže pomôcť od 1.7.2016 aj nový Centrálny register exekúcií vedený Slovenskou komorou exekútorov. Bude síce pre väčšinu užívateľov spoplatnený, avšak dokáže spoľahlivo identifikovať pluralitu vertieľov – za predpokladu, že si uplatnili svoje pohľadávky v exekúcii.
Link na nový regiser : http://www.centralnyregisterexekucii.sk
Alebo taktiež má byť spustený od 1.7.2016 do prevádzky Centrálny register pohľadávok štátu zriadený v zmysle zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu. (v tomto registri by mali byť pohľadávky štátu, ktoré vznikli po 1.1.2014)
Link na nový register http://www.pohladavkystatu.sk/sk/vyhladavanie
Na tomto mieste stojí za zmienku, že od 1.1.2014 je väčšina spoločnosti (s.r.o., a.s.) povinná platiť daňovú licenciu. A to aj tie spoločnosti, ktorých hospodárskym výsledkom bola strata, alebo žiadny zisk. Ak spoločnosť nevykonáva činnosť niekoľko rokov, je viac ako pravdepodobné, FR SR bude jedným z veriteľov tejto spoločností práve z dôvodu neuhradenej daňovej povinnosti na základe daňovej licencie.
B) majetok spoločnosti menší ako záväzky – Preukázať túto skutočnosť môže byť o dosť komplikovanejšie ako predchádzajúcu, nakoľko sa má vychádzať z účtovníctva spoločnosti, resp. znaleckého posudku. Predpokladajme však, že spoločnosť nefungujúca viac rokov po sebe účtovníctvom nedisponuje, keďže si neplní zväčša ani zákonnú povinnosť ukladania účtovných závierok do zbierky listín, resp. od 1.1.2014 keď bola zavedená povinnosť zverejňovať účtovné závierky podľa zákona o účtovníctve v Registri účtovných závierok. Preveriť založenie účt. závierok svojho dlžníka, obchodného partnera si môžete tu: http://www.registeruz.sk/cruz-public/home/
V prípade ak si spoločnosť plní zákonnú povinnosť založenú účtovnú závierku , tak na posúdenie predĺženosti treba v súvahe na strane pasív sledovať údaj o vlastnom imaní spoločnosti. Ak je totiž vlastné imanie spoločnosti záporné číslo t.j. menšie ako 0, tak je zrejmé, že záväzky spoločnosti sú väčšie, ako jej majetok a spoločnosť predlžená a v zásade má povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
Niektorí štatutári predlžených spoločností však radšej nezakladajú účtovné závierky vôbec (t.j. nevedú riadne účtovníctvo = porušujú zákon). Možno práve aj v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za podanie návrhu na vyhlásnenie konkurzu a tým aj povinnosti uhradiť 1 650 € na trovy predbežného správcu konk. postaty určeného súdom.
Nezakladanie účtovných závierok do zbierky listín dve účtovné obdobia po sebe je dôvodom na zrušenie spoločnosti podľa § 68 ods. 6 písm. f) OBZ. Na toto sa často spoliehajú práve „nekorektne fungujúce“, či „nefungujúce“ spoločnosti. Prestanú zakladať účtovné závierky do zbierky listín (čo je protiprávne), počkajú dva roky a následne podajú žiadosť na súd o zrušenie spoločnosti bez likvidácie. Súd začne konanie o zrušenie spoločnosti počas ktorého zisťuje majetok spoločnosti a následne po uplynutí 6 mesačnej lehoty rozhodne o zrušení spoločnosti bez likvidácie.
V tomto kontexte je veľmi zaujímavým ustanovením § 68 ods. 9 OBZ hlavne jeho druhá veta. Konštatuje sa v nej, že ak sa začalo konanie o zrušenie spoločnosti podľa § 68 ods. 6 písm. f) , t.j. pre nezakladanie účtovných závierok do zbierky listín, súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok ...
Toto by mohol byť neuralgický bod (DAMOKLOV MEČ pre niektorých konateľov). Logickým záverom vyššie uvedeného by malo byť, že ak má súd za to, že spoločnosť nemá majetok a zároveň existuje veriteľ, ktorý si uplatňuje svoju pohľadávku voči spoločnosti, tak je spoločnosť predlžená (nakoľko záväzky spoločnosti prevyšujú majetok a teda mala táto spoločnosť (konateľ) povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu).
Povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, má predlžená spoločnosť (v jej mene konateľ, resp. likvidátor). Veriteľ má tiež právo podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ale nie je to jeho povinnosť a dokonca v určitých prípadoch to nemusí byť pre neho výhodne. Napr. ak spoločnosť má majetok menší ako 6 640 €, tak je aj prípadne vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti v zmysle vykonávacej vyhlášky k zákonu zastavený pre nemajetnosť.
V prípade,ak veriteľ voči dlžníkovi (spoločnosti) vedie exekučné konanie, môže byť zaujímavým riešením uplatnenie si nároku zo zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 ZKR ako inú peňažnú pohľadávku, ktorú bude veriteľ požadovať prikázať exekučným príkazom podľa § 105 a nasl. EP voči poddlžníkovi (štatutárovi, likvidátorovi dlžníka) porušujúcemu povinnosť zo ZKR. Takáto právna konštrukcia má určité možné riziká (treba si všetko zvážiť - aj prípadné náklady spojené s následným civilným konaním o uplatnenej pohľadávke), avšak pri "majetnom" štatutárovi/likvidátorovi sa môže jednať o zaujímavú možnosť. V rámci námietok proti exekúcii sa totiž veriteľovi grátis vyrieši otázka prípadne vznesených námietok počas civilného konania a tým sa predíde zbytočným nákladom, avšak šanca na úspech vymoženia pohľadávky sa zvýši výrazne (hlavne pri bezmajetnej spoločnosti)
Otázku, či pri nemajetnosti dlžníka (s.r.o.) je v zmysle platnej právnej úpravy pre veriteľa výhodnejšie požadovať plnenie priamo od konateľa dlžníka ponechávam na každého z Vás. No v každom prípade platí, že byť konateľom predlženej spoločnosti po 1.1.2016 môže byť značne drahý špás.
Poznámka: Tento článok nie je právnou radou, je len osobným názorom jeho pisateľa.
