V minulosti existovalo niekoľko spôsobov ako ukončiť podnikanie obchodnej spoločnosti. Väčšina klasických spôsobov však bola časovo, administratívne a/alebo finančne náročná. Základný spôsob ukončenia podnikania obchodnej spoločnosti pri dobrovoľnom zrušení spoločnosti bolo zrušenie s likvidáciou. Mnohých záujemcov o tento spôsob ukončenia podnikania však odrádzali zákonné povinnosti ako vymenovanie likvidátora a zápis likvidácie do OR (súdny poplatok) vrátane povinností na zverejnenie výzvy likvidátora pre veriteľov spoločnosti na prihlasovanie pohľadávok do likvidácie a následný proces spojený so speňažovaním prípadného majetku, resp. povinnosť likvidátora podať návrh na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť v prípade zistenia predlženia ale aj poplatky súvisiace so zápisom zmien v OR SR, OV atď. Zároveň museli likvidátori vyhotoviť účtovné závierky – čo bol pri dlhšie nefungujúcich spoločnostiach často problém.
Problémy s plnením zákonných povinnosti v praxi často viedli k tomu, že spoločnosť síce vstúpila do likvidácie, avšak likvidátora nevymenovala, resp. nevymenovala nového po vzdaní sa funkcie pôvodného likvidátora. Keď nevymenovala spoločnosť nového likvidátora - mal ho ustanoviť súd zo zoznamu správcov. Takto "určený" správca nemal informácie o účtovníctve a často mal robiť pre štát službu likvidátora nemajetných spoločností "pro bono". Výsledkom bola neochota súdom určených likvidátorov efektívne ukončiť podnikanie spoločnosti a docieliť tým jej výmaz z OR SR. Od 1.10.2020 sa stala likvidácia nemajetnej spoločnosti pomerne drahou záležitosťou. Zavedením preddavku na trovy likvidátora v sume 1 500 € (určuje ju vyhláška č. 193/2020 Z.z.). Zároveň po novom spoločnosť vstupuje do likvidácie až dňom zápisu likvidátora do OR – a toho zase registrový súd zapíše len v prípade, že bol preddavok 1 500 € zložený do notárskej úschovy. V jednoduchosti sa dá povedať, že z likvidácie spoločnosti sa pri nemajetnej/predlženej spoločnosti stával ťažko riešiteľný problém.
Z tohto pohľadu je zaujímavé sledovať, ako sa menil poplatok za ukončenie podnikania pri predlženej spoločnosti pri ukončení podnikania likvidáciou. Pri predlženej spoločnosti má totiž spoločnosť a oprávnené osoby v jej mene povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu bolo spojené s povinnosťou zaplatiť preddavok vo výške 1 500 €. Keďže likvidátor nemal povinnosť platiť preddavok vo výške 1500 € mohlo byť v minulosti výhodnejšie vstúpiť do likvidácie a následne podať návrh na vyhlásenie konkurzu ako likvidátor. Po zjednotení výšky preddavku za trovy likvidátora s podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu táto výhoda bola zrušená. Táto rovnosť preddavkov dlho nevydržala a od 1.1.2021 so zavedením možnosti viesť malý konkurz bola výška preddavkov „znížená“ na 500 € pre vyhlásenie malého konkurzu.
V priebehu posledných pár rokov sa teda – „bezplatná“ likvidácia spoločnosti spoplatnila sumou 1500 € a KNK – prostredníctvom inštitútu malého konkurzu zlacnel na 500 €!
V minulosti často využívaným spôsobom zániku zadlžených spoločnosti bolo zlúčenie spoločnosti s inou spoločnosťou. Inštitút zlučovania spoločností bol často využívaným spôsobom a vznikali tak spoločnosti - schránky bez majetku, ktoré boli nástupcom 10-100 spoločností často s nastrčenými štatutármi alebo zahraničnými osobami. Takýmto špekulatívnym praktikám štát v podstate zamedzil tým, keď zaviedol povinnosť informovať správcu dane 60 dní pred schválením zmluvy o zlúčení a zároveň zavedením povinnosti vypracovania audítorskej správy z ktorej musel vyplynúť záver preukazujúci, že hodnota záväzkov nástupníckej spoločnosti po zlúčení nesmie presahovať hodnotu jej majetku. Týmto možnosť zbavenia sa predlžených spoločností zlučovaním de facto prestala existovať.
Existovala ešte možnosť docieliť výmaz spoločnosti ex offo. Táto možnosť však pre podnikateľa znamenala často podanie na súd s povinnosťou preukázania skutočností v zmysle § 68 OBZ a následne mohol dúfať, že možno časom docieli takto zrušenie spoločnosti a jej výmaz o OR. Žiadna zákonná lehota na konanie súdu často viedla k nečinnosti a tak konanie mohlo trvať 2-3 roky. Skončiť to celé však mohlo aj zrušením s likvidáciou – ak bol v spoločnosti nejaký majetok čo podnikateľovi mohlo znovu len zmariť vidinu v rýchly výmaz spoločnosti z OR.
V minulosti bolo v určitých prípadoch takmer nemožné legálne ukončiť podnikanie ak nechcel konateľ spoločnosti platiť dlhy spoločnosti sám zo svojho majetku: Príklad: S.R.O. mala daňový nedoplatok. V takom prípade bolo potrebné k ukončeniu likvidácie spoločnosti – výmazu o OR priložiť súhlas Daňového úradu s výmazom spoločnosti z OR. Takýto súhlas osoba nedostala, ak voči nej eviduje DÚ nedoplatok. Čiže nemajetná spoločnosť nedokázala docieliť výmaz spoločnosti z OR a zároveň likvidátor nemal povinnosť ani podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak spoločnosť nemala viac veriteľov.
Štát sa rozhodol razantne vyčistiť obchodný register a veľmi tomu môže napomôcť prijatá novela Obchodného zákonníka z roku 2019 a to zákon č. 390/2019 Z.z. Ten v prechodnom ustanovení § 768s ods. 2 určuje okruhy zapísaných osôb v OR SR, ktoré z neho môžu byť vymazané. Ministerstvo spravodlivosti SR spolu s ORSR zverejnilo zoznamy osôb, ktorých sa výmaz týka v Obchodnom vestníku po dobu 6 mesiacov. Na účely tohto blogu budem uvádzam len dve skupiny spoločností, ktoré výmazom z ORSR stratia právnu subjektivitu.
Prvou skupinou podľa § 768s ods. 2 písm. b) takto vymazaných osôb sú právnické osoby, ktoré vstúpili do likvidácie pred 1. októbrom 2016 a predpokladá sa ich úpadok. Na účely tohto ustanovenia sú to spoločnosti pri ktorých si ustanovený likvidátor nesplnil povinnosť do 31. decembra 2020 uložiť do zbierky listín zoznam majetku.
Zoznam spoločností bol zverejnený v Obchodnom vestníku 12.4.2021, číslo zverejnenia OV 68/2021 – povinná doba zverejnenia uplynula 12.10.2021 (obsahuje viac ako 11 000 spoločností)
Nevýhodou tohto ustanovenia zákona je, že zákonodarca určil, že dôjde k výmazu len spoločností v likvidácii pred 1.10.2016. Takže spoločnosti v likvidácii po tomto dátume nebudú z registra vymazaná. Podľa ods. 9 ustanovenia však LIKVIDÁTORI všetkých likvidácií majú povinnosť do konca roku 2020 zverejniť v zbierke listín OR zoznam majetku. Ak to likvidátor neurobí - predpokladá sa úpadok spoločnosti. V takom prípade (predpoklad úpadku) má likvidátor podať návrh na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť.
https://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Web/Detail.aspx?IdOVod=2562
Druhou skupinou podľa § 768s ods. 2 písm. c) sú osoby, ktoré si nesplnili povinnosť premeny menovitej hodnoty vkladov a menovitej hodnoty základného imania zo slovenských korún na eurá podľa osobitných predpisov ani do 1. decembra 2020. Spoločnosti mali pôvodne povinnosť premeniť zápisy vkladov a imania zo Sk na € v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z. do 1 roku od zavedenia € v SR, čiže do 31.12.2009. V ORSR bolo zapísaných množstvo spoločností, ktoré si túto povinnosť nesplnili ani po 10 rokoch a štát sa teraz rozhodol tieto spoločnosti vymazať z ORSR. Má sa za to, že tieto spoločnosti vo vzťahu k obchodnému registru nevykonali žiadnu zmenu, nakoľko by museli v čase vykonania zároveň urobiť premenu na €.
Zoznam spoločností bol zverejnený v Obchodnom vestníku 22.3.2021, číslo zverejnenia OV 55/2021 – povinná doba zverejnenia uplynula 22.9.2021 (obsahuje viac ako 12 500 spoločností)
https://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Web/Detail.aspx?IdOVod=2549
Ak potrebujete zrušiť/vymazať spoločnosť, ktorá bola zverejnená vo vyššie uvedených zoznamoch, tak sa vám situácia značne zjednodušila. Nemusíte urobiť v podstate nič, a o výmaz vašej spoločnosti sa postará štát – a bezplatne.
Netradičný spôsob zániku zadlženej spoločnosti:
Okrem vyššie uvedených tradičných spôsobov ako docieliť výmaz spoločnosti z OR je tu ešte jedna možnosť výmazu spoločnosti z obchodného registra, ktorá pred pár rokmi ešte neexistovala. Jedná sa o výmaz spoločnosti po neúspešnej exekúcii proti spoločnosti. V tomto smere priniesla zásadnú zmenu veľká novela Exekučného poriadku zákonom č. 2/2017 Z.z., ktorý s účinnosťou od 1.4.2017 zaviedol aj nové spôsoby zastavenia exekučného konania. Od predmetnej novely rozhoduje o zastavení exekúcie v niektorých prípadoch sám súdny exekútor. V zmysle § 61n ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. EP určuje - že "Exekútor vydá Upovedomenie o zastavení exekúcie pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora)
§ 61n ods. 6 EP - Upovedomenie o zastavení exekúcie zverejní exekútor bezodkladne po ukončení exekučného konania aj v Obchodnom vestníku. Ak ide o obchodnú spoločnosť zapísanú v obchodnom registri, uplynutím lehoty šiestich mesiacov od zverejnenia upovedomenia o zastavení exekúcie v Obchodnom vestníku sa obchodná spoločnosť zrušuje bez toho, aby sa vyžadovala jej likvidácia; to neplatí, ak ohľadom nej prebieha konkurzné konanie. Registrový súd bezodkladne po uplynutí lehoty podľa druhej vety vykoná výmaz obchodnej spoločnosti z obchodného registra."
Vyššie uvedené lehoty pri prvých exekúciách vedených od 1.4.2017 už uplynuli a preto možno očakávať výmazy spoločností z obchodného registra na tomto základe.
Problém v tomto prípade môže nastať, ak bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na malú sumu jedným veriteľom, pričom majetok spoločnosti (dlžníka) nedokáže exekútor vymôcť. Mohlo by sa teda stať, že budú zastavené exekúcie po 30 mesiacoch a následne vymazané z ORSR aj také spoločnosti, ktoré majú dostatok majetku. Takto vedená exekúcia neúspešným veriteľom s malou pohľadávkou - môže následne zmariť exekúcie vykonávané v prospech veriteľa s veľkou pohľadávkou. * Po výmaze spoločnosti z OR totiž dôjde k zastaveniu všetkých exekúcií voči danému dlžníkovi bez ohľadu na skutočnosť, či v ich prípade by mohlo v budúcnosti dôjsť k výťažku. Že taká situácia v praxi môže nastať je zrejmé aj z toho, že ešte aj dnes nie všetky exekúcie voči danému dlžníkovi vedie jeden exekútor.
Majitelia bezmajetných spoločností však môžu byť radi, že zákon konečne prišiel s právnou úpravou umožňujúcou bezplatný zánik spoločnosti - jej výmaz z ORSR. Pri nemajetnej/zadlženej spoločnosti môžu exekúciou proti spoločnosti zákonne „obísť“ ustanovenia Obchodného zákonníka resp. ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii týkajúce sa zrušenia spoločnosti a samozrejme vyhnúť sa tým úhrade 500 €/1 500 €. Najväčšou výhodou pre mnohých podnikateľov však bude skutočnosť, že pri tomto "spôsobe ukončenia podnikania" nemusia mať k dispozícii účtovníctvo za predchádzajúce roky. O takomto podnikateľskom „kilečku“ mohli štatutári spoločností pred pár rokmi len snívať.
Vyššie uvedené zákonné dôvody pre výmaz spoločností z ORSR ex offo v zmysle novely OBZ a EP môžu pomôcť majiteľom viacerých spoločností a ušetria im nemalé prostriedky – no zároveň do určitej miery majú potenciál „kaziť “ biznis-model spoločnostiam vzniknutým za účelom rušenia iných spoločností za odplatu v ráde stoviek eur.
Čo bude s majetkom spoločnosti po jej zániku?
Po výmaze spoločnosti z OR SR stráca zapísaná spoločnosť právnu subjektivitu. Okrem iného teda už nemôže vlastniť majetok. Toto je veľmi dôležitým právnym aspektom spojeným s výmazom spoločnosti z OR SR. Vyššie uvedené novely zákonov spôsobia zánik obrovského množstva spoločnosti, pričom viaceré z nich budú v čase výmazu z obchodného registra vlastníkom hnuteľných vecí, majetkových práv či nehnuteľností.
Novela Obchodného zákonníka rieši danú situáciu nasledovne. Dodatočnú likvidáciu zaniknutej spoločnosti bude možné nariadiť súdom do 4 rokov od výmazu spoločnosti z OR SR pri zložení preddavku 1 500 €. Ak nebude podaný návrh na súd na nariadenie dodatočnej likvidácie - pripadne majetok zaniknutých spoločnosti štátu. Pri spoločnostiach vymazaných z OR SR do 31.9.2020 začala plynúť táto lehota od 1.10.2020.
Štát sa takto stane fakticky vlastníkom množstva vecí, ktoré sa nepodarilo speňažiť v likvidáciách, či konkurzoch v minulosti ako aj majetku spoločností, ktoré boli vymazané z OR, ale aj takých ktoré ešte len zaniknú v budúcnosti. Bude zaujímavé sledovať aké právne problémy z takého nadobudnutia majetku štátu budúcnosť prinesie.
