Pre dlžníkov, ktorý sa nevedia vymotať zo špirály zadlženia a množstva exekúcií štát ponúkol novelou konkurzného zákona č. 7/2005 Z.z. od 1.3.2017 oddlženie formou splátkového kalendára (§ 168 – 168h). Dlžník musí podať žiadosť prostredníctvom Centra právnej pomoci alebo advokáta určeného centrom a následne zapltiť poplatok 500 €. V minulom blogu som sa zaoberal prvotnými problémami štátu pri aplykácii tohto zákona. Bližšie pozri https://trbusek.blog.sme.sk/c/449988/osobny-bankrot-prve-ziadosti-a-prve-problemy.html
Dnes sa poďme bližšie pozrieť na niektoré problémové miesta zdanlivo jednoduchého procesu konania o splátkovom kalendári. Dlžník podá žiadosť prostredníctvom CPP alebo ním určeného advokáta, doplní požadované prílohy a potom čaká kým CPP podá jeho žiadosť (návrh na určenie splátkového kalendára na súd). Až doručením návrhu na súd sa začína konkurzné konanie.
Po doručení návrhu preskúma súd návrh a ak sú splnené podmienky, tak najneskôr do 15 dní uznesenim dlžníkovi poskytne ochranu pred veriteľmi. To má za následok napr. prerušenie exekučných konaní, alebo vznik práva dlžníka žiadať o odklad dražby na 6 mesiacov. Tieto účinky nastávajú dňom zverejnenia uznesenia v obchodnom vestníku.
Pre závažnosť dôsledkov spojených s poskytnutím ochrany pred veriteľmi nie len voči samotnému dlžníkovi, ale aj voči jeho veriteľom je vhodné sledovať obchodný vestník (OV) ... Pre veľké firmy to v zásade nie je väčší problém, nakoľko sú na trhu dostupné platené služby prehľadávajúce OV s notifikáciami pre užívateľa, ak sa objaví pre neho dôležitá informácia.
Pre malých podnikateľov však nemusí byť uvedená služba dostupná a preto je chvályhodné, že štát vyšiel bežným občanom v ústrety a vytvoril Informačný systém Register úpadcov, ktorý by mal umožniť rýchle vyhľadávanie v konkurzoch vedených proti dlžníkom/úpadcom nie len podľa IV. časti zákona, ale vo všetkých konkurzoch podľa zákona č. 7/2005 Z.z..
Z informačného systému štátu Register úpadcov je zrejmé, že k dnešnému dňu bola poskytnutá ochrana pred veriteľmi zatiaľ 2 dlžníkom. Do budúcnosti sa však počíta s nárastom tohto počtu, keďže sa na CPP od novely zákona obrátilo so žiadosťou o pomoc už niekoľko tisíc občanov.
V uznesení o poskytnutí ochrany veriteľovi súd zároveň ustanoví náhodným výberom správcu a zaviaže dlžníka, aby zaplatil na účet správcu už spomenutých 500 €. Ak dlžník nezaplatí, konanie o oddlžení sa skončí zvejnením oznámenia správcu o tejto skutočnosti v OV. Predpokladám však, že takýchto prípadov nebude príliš veľa, lebo ak má človek záujem o zbavenie sa dlhov, tak je vopred informovaný o tom, že ho to bude stáť najmenej spomínaných 500 €. Po zaplatení sa dostávame k najzaujímavejšej fáze konkurzného konania.
Je zaujímavosťou no zároveň nelogickosťou novej právnej úpravy, že veritelia si svoje pohľadávky neprihlasujú prihláškou, tak ako to robia do klasického konkurzného konania. Zdanlivé zjednodušenie birokracie pre veriteľa sa však pri podrobnejšom preskúmaní nového stavu stáva pre neho skôr komplikáciou. Dlžník sám je totiž povinný uviesť zoznam záväzkov ako prílohu k návrhu na schválenie splátkového kalendára. Ak však dlžník opomenie uviesť niektorých dlžníkov (alebo hoci aj väčšinu)... môže (ale aj nemusí) to mať pre neho vážne dôsledky. Zásadný rozdiel tkvie v osobe opomenutého veriteľa. Ak dlžník opomenie v zozname záväzkov uviesť pohľadávku veriteľa (FO) – môže byť dôsledkom zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer (§166g ods. 2 písm. b). Naproti tomu neuvedenie pohľadávky veriteľa právnickej osoby v zozname záväzkov zákon nijako nesankcionuje. Zákon hľadí na veriteľov právnické osoby ako na subjekty, ktoré si majú sami strážiť svoje práva!
POZOR: V zozname záväzkov ne-treba zabudnúť uvádzať záväzky voči FO!
Správca zostaví návrh splátkového kalendára do 45 dní od zaplatenia 500 € dlžníkom. Návrh splátkového kalendára zverejní v Obchodnom vestníku. Každý, kto tvrdí, že je veriteľ, má právo nahliadať do návrhu splátkového kalendára. Každý veriteľ, ktorý môže byť splátkovým kalendárom dotknutý, môže podať u správcu do 90 dní od zverejnenia oznamu v Obchodnom vestníku námietku. (§ 168d ods. 2).
PRIHLASOVANIE POHĽADÁVOK VERITEĽMI
Zákon vychádza z prezumpcie, že keďže je v záujme dlžníka uviesť všetky svoje záväzky, tak ich aj v návrhu na schválenie splátkového kalendára uvedie. Zákon vkladá do dlžníkov veľkú dôveru, ktorá však môže poškodiť všetkých zainteresovaných – vrátane dlžníka samotného. Nevedomosť (neznalosť) o existencii svojich záväzkov môže a v praxi často aj bude viesť k skutočnosti, že dlžník v návrhu neuvedie záväzky voči všetkým veriteľom. Negatívne dôsledky to bude mať nasledovné:
Pre správcu: Správca vyhotoví návrh splátkového kalendára o ktorom bude vopred vedieť, že je to sčasti zbytočná robota, lebo návrh bude musieť upraviť po prihlásení sa veriteľov v námietkach. Správca bude musieť spolupracovať s veriteľmi, ktorí sa budú u neho dožadovať nahliadnutia do návrhu splátkového kalendára za účelom zistenia, či sa ich pohľadávka v návrhu nachádza, alebo nie.
Pre veriteľov: Veriteľ sa de facto dozvie o tom, či jeho pohľadávky uviedol dlžník v návrhu na oddlženie až po zverejnení návrhu splátkového kalendáru. Ak si v návrhu splátkového kalendára svoje pohľadávky nenájde (to bude asi pomerne častý prípad), bude si námietkou u správcu uplatňovať svoje pohľadávky v lehote do 90 dní od zverejnenia návrhu splátkového kalendára v Obchodnom vestníku.
Pre súd: Súdy sa budú musieť zaoberať námietkami veriteľov (ktoré sú zákonom chápané ako „prihlášky“ pohľadávok) a často tak budú musieť voliť postup podľa § 168e ods. 2, t.j. ak návrh nie je úplný, bezodkladne vyzve správcu, aby návrh doplnil alebo opravil, prípadne môže vrátiť návrh správcovi na prepracovanie. Vrátenie na prepracovanie bude asi veľmi častý postup, keďže samotný návrh nemôže v zásade obsahovať pohľadávky veriteľov, ktoré sú prihlasované námietkou až po jeho samotnom vypracovaní (!) Je možné predpokladať, že súdy budú vracať na prepracovanie návrh spl. kalendára správcovi aj z toho dôvodu, že nebudú chcieť sami rozhodovať o pohľadávkach veriteľov a túto úlohu radšej prenechajú samotnému správcovi.
Pre dlžníka: Dodatočné prihlásenie verieľov môže pre dlžníka znamenať v niektorých prípadoch aj tú skutčnosť, že nakoniec nebude môcť byť schválený splátkový kalendár a dlžník príde o svojich 500 € bez toho aby sa dočkal oddlženia. Oddlženie totiž nastáva až schválením návrhu spl. kalendára súdom.
Príklad: Dlžník má predpokladané budúce prijmy vo výške 5 000 € a záväzky, ktoré uviedol v návrhu splátkového kalendára boli 3 000 €. Dlžník po uznesení súdu o ochrane pred veriteľmi zaplatí súdom ustanovenému správcovi 500 € a správca v lehote 45 dní vyhotoví návrh splátkového kalendára, ktorým navrhne zaviazať povinného k úhrade 50 % záväzkov. Dlžník by teda mal zaplatiť v najbližších 5 rokoch spolu 1 500 €. Dlžník sa raduje, lebo z návrhu splátkového kalendára sa domnieva, že oddlžením zarobil, keďže zaplatil 500 € poplatok a súd ho zbaví záväzkov veriteľov vo výške 1 500 €. V 90-dňovej lehote si následne prihlási svoju pohľadávka napr. Sociálna poisťovňa vo výške 5 000 € (alebo iný veriteľ). Súdu nezostane iná možnosť ako konanie zastaviť (§ 168e ods. 4) bez oddlženia a dlžník príde o 500 € a všetky dlhy mu ostatnú! Irónia osudu, alebo zle nastavený zákon?
Väčšine vyššie uvedených negatívnych dôsledkov sa dalo zamedziť jednoduchou zákonnou povinnosťou veriteľov prihlasovať si pohľadávky pred samotným vypracovaním návrhu splátkového kalendára a nevkladať do rúk často neznalého dlžníka túto zodpovednosť. Ešte elegantnejšiu úpravu však ponúka prax v ČR. V ČR sa zverejňujú v ich verzii registra úpadcov = insolvenční rejstřík skeny všetkých podaní subjektov zainteresovaných v konaní o osobnom bankrote. Prečo sme sa nenechali inšpirovať praxou z ČR a v registri úpadcov neukladáme skeny všetkých podaní vrátane návrhu dlžníka na splátkový kalendár z ktorého by väčšina dotknutých veriteľov hneď zistila s vyššou mierou pravdepodobnosti či sa ich pohľadávky objavia v samotnom návrhu splátkového kalendára bez nutnosti čakať na návrh splátkového kalendára od správcu a potom nutnosti jeho návštevy? Možno sa aj u nás časom – dopracujeme k jeho zjednodušeniu vo vyššie uvedenom zmysle.
Poslednou vecou, ktorá mi dnes vŕta v hlave je tá vec, prečo zákonodarca neurčil dostatočne určite podmienky na schválenie splátkového kalendára. Podmienky určené v § 168 c sú dostatočne neurčité pre uspokojenie princípu právnej istoty. Podľa tohto ustanovenia platí, že uspokojenie veriteľa nesmie byť nižšie ako 30 % z nezabezpečenej pohľadávky. Čiže bude záležať na "(svoj)vôli" správcu, či dlžník bude uspokojovať 30 % alebo až 100 % pohľadávok veriteľov, alebo či správca určí, že podmienky na vyhotovenie splátkového kalendára dlžníkove pomery neumožňujú zostaviť splátkový kalendár, správca to oznámi v Obchodnom vestníku. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konanie končí (168 c ods. 7). Dôsledok – dlžník príde o 500 € a nebude oddlžený. Toto teda žiadny dlžník žiadajúci o oddlženie nechce. Zákonná neurčitosť v tomto smere určite zväčší manévrovací priestor pre správcu a teda aj dlžníka, aby sa vyhotovil splátkový kalendár v súlade so zádkonom, avšak táto neurčitosť vytvára vhodnejšie prostredie pre možné korupčné správanie (ako by tomu bolo pri pevne stanovenej hranici uspokojenia pohľadávok. Zároveň sa touto variabilitou vytvrára vysoká miera neistoty pre samotného veriteľa v otázke očakávania budúcich výnosov a bonity jeho pohľadávky.
Zaujímavosť z ČR: Scénár, podľa ktorého by dlžník požadujúci oddlženie nemal dostatočný budúci predpokladaný príjem postačujúci na zostavenie splátového kalendáru v pomere k svojim záväzkom , ktorý by viedol k zastaveniu konania bez oddlženia - by žiadny dlžník nechcel. No čo ak v práci nezarába dlžník dostatok peňazí, je všetko stratené a k oddlženiu sa môže dostať len cez osobný bankrot formou konkurzu = predaj všetkého majetku? V ČR je možné, aby si zohnal „majetného ručiteľa“, a tento sa zaviaže posktytnúť pôžičku dlžníkovi na splatenie splátok v súdom schálenom splátkovom kalendári. Z tohto dôvodu je možné schváliť splátové kalendáre dlžníkom v ČR s dlhmi aj pri nízkych predpokladaných prijmovch alebo u nezamestatných. Budeme nasledovať ČR aj v tomto, alebo sa vydáme iným smerom?
Súd by mal zohľadniť námietky veriteľov pri rozhodovaní o určení splátkového kalendára. Zákon však nepočíta s možnosťou vzniku sporu medzi veriteľom , ktorý si prihlási pohľadávku a súdom , ktorý námietku (pohľadávku) veriteľa odmietne akceptovať. Zákon zjednodušuje konanie do tej miery, že veriteľ so svojimi uplatnenými pohľadávkami je postavený na milosť a nemilosť súdu. Zákon totiž nedáva veriteľovi možnosť opravného prostriedku proti schváleniu splátkového kalendára bez zohľadnenia jeho pohľadávok. Ak si veriteľ prihlási pohľadávku, ale súd ju NEAKCEPTUJE, tak veriteľ prišiel o vymáhateľnosť pohľadávky bez možnosti opravného prostriedku. Je to veľmi silný nástroj vložený do rúk nezávislého súdnictva a veriteľom neostáva nám nič iné ako dúfať, že je takáto moc vložená do správnych rúk.
Po námietkach vznesených účastníkmi konania môže súd nariadiť pojednávanie a ak všetko pôjde hladko, tak uznesením podľa 168e ods. 1 určí splátový kalendár. Dlžník je následne povinný platiť už len pohľadávky na základe tohto schváleného splátkového kalendára. Pohľadávky neuspokojené v splátkovom kalendári bez ohľadu na to, či boli alebo neprihlásené veriteľom (v námietkach) sa stávajú voči dlžníkom nevymáhateľné.
Záverečný TIP: Neplaťte zbytočne za tipy. V médiách sa v poslednej dobe objavili informácie, že niektorí jednotlivci sa rozhodli využiť nevedomosť či neznalosť svojich spoluobčanov ohľadom novej právnej úpravy osobného bankrotu a snažia sa od ľudí vylákať peniaze za „pomoc“ s oddlžením. Treba sa riadiť zdravým sedliackym rozumom, nikomu nič neplatiť a radšej si každú informáciu pri ktorej ide o peniaze overiť aj z iného zdroja. Na webe sa dá nájsť dosť zaujímavých a podnetných informácií, ktoré nič nestoja – ako napr. môj blog :)
