Osoba s dlhmi sa často rozhodne riešiť svoju zlú finančnú situáciu osobným bankrotom. V SR sa môže dlžník rozhodnúť, akú si zvolí formu osobného bankrotu: buď zvolí konkurz (speňaženia svojho majetku a majetku v BSM) alebo sa rozhodne pre formu splátkového kalendára (bez speňaženia majetku dlžníka). V roku 2017 zmenou zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) sa zaradilo konanie o osobnom bankrote do IV. časti ZKR. Pri osobnom bankrote formou konkurzu bol do právneho poriadku zavedený princíp – že dlžník sa môže „zbaviť dlhov“ bez toho, aby mal povinnosť uhradiť, čo i len časť pohľadávok svojich veriteľov, na rozdiel od splátkového kalendára, kedy je povinnosť dlžníka čiastočnej úhrady svojich dlhov daná. Nemôžeme sa preto diviť, že oddlženie formou konkurzu sa stalo od začiatku preferovanou formou osobného bankrotu u dlžníkov. Zo štatistiky osobných bankrotov od roku 2017 vyplýva, že oddlžených bolo viac ako 84 tisíc osôb, pričom pre konkurz sa rozhodlo viac ako 99 % z nich.
V SR máme aktuálne viac ako 500 tisíc živnostníkov. Dlhodobým problémom je početná skupina tzv. „fiktívnych živnostníkov“, ktorých počet sa pohybuje niekde medzi 10 - 20 % všetkých živnostníkov. Ide zväčša o ľudí, ktorých zamestnávatelia „nútia“ pracovať na živnosť, namiesto pracovného pomeru. Na prvý pohľad výhody pre zamestnávateľa i fiktívneho živnostníka prevažujú (nižšie daňovo-odvodové zaťaženie, konkurenčná výhoda voči ostatným podnikateľom, ktorí zamestnávajú pracovníkov v pracovnom pomere atď.), pre spoločnosť ako celok sa však nejedná o žiadúci jav a preto sa štát má snažiť proti „fiktívnym živnostiam“ bojovať.
Ako hľadí živnostenský zákon na fyzickú osobu, ktorá prešla osobným bankrotom?
Prekážku prevádzkovania živnosti podľa § 8 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. živnostenský zákon vymedzuje nasledovne:
„Živnosť nemôže prevádzkovať fyzická osoba ani právnická osoba, na ktorej majetok bol zrušený konkurz, po dobu troch rokov po zrušení konkurzu alebo po opätovnom potvrdení núteného vyrovnania, nie však skôr ako po jednom roku od vyporiadania jej záväzkov, ktoré sa viažu ku konkurzu podľa právoplatného rozvrhového uznesenia súdu.“
Živnostenský úrad môže odpustiť prekážku v § 8 ods. 1 postupom podľa § 8 ods. 4 živnostenského zákona, ak hospodárske pomery osoby a jej správanie nasvedčujú, že pri prevádzkovaní živnosti bude riadne plniť svoje záväzky.
Treba si uvedomiť, že ustanovenie živnostenského zákona v tomto znení bolo prijaté pred rokom 2017. Vtedy bolo osobných bankrotov fyzických osôb vo forme konkurzu vykonávaných nízky počet vzhľadom na prísnosť zákona vo vzťahu k povinnosti uhrady pohľadávok veriteľov. Dlžníkov majetok bol speňažený a až následne bol zrušený konkurz. Po zrušení konkurzu bolo dlžníkovi určené 3 ročné skúšobné obdobie, počas ktorého mal povinnosť odovzdávať správcovi konkurznej podstaty (ďalej len „správca“) časť svojho príjmu na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Ak si dlžník riadne plnil svoje povinnosti počas tohto skúšobného obdobia, mohol následne požiadať súd o svoje oddlženie. Úprava živnostenského zákona v tom čase teda viac menej korešpondovala so znením ZKR.
Zmena zákona v oblasti osobných bankrotov fyzických osôb v roku 2017 postavila dovtedajší stav na hlavu. Zákon sa stal veľmi pro-dlžnícky, samozrejme na úkor veriteľov. Bezmajetný dlžník pri osobnom bankrote formou konkurzu už nemal povinnosť uhradiť veriteľovi ani euro, jeho budúci príjem sa neodovzdáva správcovi na uspokojenie pohľadávok veriteľov a k oddlženiu dlžníka dochádza, nie na konci procesu speňažovania majetku a úhrady dlhov veriteľom, ale hneď na jeho začiatku. Už nebolo určené ani žiadne skúšobné obdobie pre dlžníkov po zrušení konkurzu. Na takúto radikálnu zmene ZKR však živnostenský zákon nijako nereflektoval a ostal de facto bez zmeny.
Zo znenia živnostenského zákona vyplýva, že prekážka prevádzkovania živnosti vzniká ex lege nie samotným vyhlásením konkurzu (teda samotným oddlžením), ale okamihom zrušenia tohto konkurzu. V praxi to znamená, že ak bol na živnostníka vyhlásený konkurz – môže podnikať ďalej, aj po oddlžení. Akonáhle však správca zverejní v Obchodnom vestníku oznámenie, že konkurz sa končí pre speňaženie majetku dlžníka, alebo pre oznámenie správcu o nemajetnosti dlžníka, dochádza k zrušeniu konkurzu v zmysle (167v ZKR). Od tohto momentu nastupuje ex lege prekážka prevádzkovania živnosti. Táto prekážka prevádzkovania živnosti môže byť odpustená v osobitnom správnom konaní živnostenským úradom.
Od roku 2017 bolo teda sporné, či je možné vykonávať živnosť po oddlžení formou konkurzu bez rozhodnutia živnostenského úradu o odpustení prekážky prevádzkovania živnosti, keďže ani ZKR túto problematiku neupravoval. Schválením zákona č. 111/2022 Z.z. sa doplnilo do ZKR ustanovenie § 166e ods. 5 v tomto znení: „Ak došlo k oddlženiu, konkurz vyhlásený na majetok dlžníka nie je prekážkou prevádzkovania živnosti podľa osobitného predpisu.“
Na prvý pohľad sa zdá, že touto legislatívnou zmenou v roku 2022 došlo k odstráneniu spornosti ohľadom otázky, či možno prevádzkovať živnosť po osobnom bankrote formou konkurzu. Problémom však ostala prax živnostenských úradov a znenie živnostenského zákona. Živnostenské úrady pre ktoré je živnostenský zákon alfou a omegou preferujú doslovný výklad živnostenského zákona. Čiže živnostenské úrady nevnímajú ako prekážku prevádzkovania živnosti prebiehajúce konkurzné konanie. Akonáhle však dôjde k zrušeniu konkurzu, tak dlžník by nasledujúce 3 roky nemal prevádzkovať živnosť, ak mu to živnostenský úrad nedovolí.
Osoba, ktorá chce začať podnikať na živnosť po svojom oddlžení formou konkurzu si môže vybaviť živnostenské listy (získať oprávnenie na podnikanie) aj počas konkurzného konania, avšak momentom zrušením konkurzu – nemôže prevádzkovať živnosť, ak jej to živnostenský úrad nedovolí.
Zamestnanec v pracovnom pomere po svojom oddlžení môže pracovať v pracovnom pomere bez obmedzenia. Rovnako tak osoba, ktorá je nezamestnaná v čase svojho oddlženia sa môže zamestnať bez akýchkoľvek obmedzení.
Druhá forma osobného bankrotu vo forme splátkového kalendára, pri ktorej nedochádza k zrušeniu konkurzu nie je prekážkou pre výkon živnostenského oprávnenia. Čiže 1 % oddlžených osôb môže podnikať ďalej a zvyšných 99 % by malo zvážiť, či oddlženie formou konkurzu je pre nich najvhodnejšia forma zbavenia sa dlhov, ak majú v úmysle po oddlžení podnikať na živnosť alebo „pracovať na živnosť“.
Ak mal zákonodarca v úmysle skutočne odstrániť prekážku pre živnostenské podnikanie (ako sa javí z dôvodovej správy k zákonu č. 111/2022 Z. z.) mal okrem skonštatovania v ZKR, že vyhlásený konkurz nie je prekážkou pre živnosť aj skutočne odstrániť túto prekážku zo živnostenského zákona. Samotné konštatovanie v ZKR, že vyhlásený konkurz nie je prekážkou prevádzkovania živnosti totiž v skutočnosti veľa nerieši, nakoľko samotný konkurz prekážkou prevádzkovania živnosti nikdy ani nebol, zrušenie tohto konkurzu však áno.
