Pracovať až do smrti ?

v iných končinách sveta najmä niektorých ázijských kultúrach je dosahovanie vyššej efektivity v práci alebo osobnom živote doslova posadnutosťou. Netreba sa preto čudovať, že v Japonsku vynašli slovo „karoši“ znamenajúce smrť z prepracovania. Pre našinca našťastie neznámy pojem :)

Názov tohto blogu je trochu pochmúrny, ale čo sa dá robiť - smrti nikto neunikne. Ak by som parafrázoval výrok z môjho obľúbeného filmu z roku 1998 s názvom Zoznámte se, Joe Black v hlavných úlohách s Brad Pittom a Anthony Hopkinsom, že „smrť a dane“ si nájdu každého. O druhej položke by sa u nás niekedy dalo zapochybovať, ale aspoň v tej prvej sme si zatiaľ všetci rovní. Skutočne je tomu však tak? Prečo sa niekto dožije aj 100 rokov a niekomu nie je dopriate dožiť sa ani prvých narodenín? Filozofia a náboženstvá sa s otázkou pominuteľnosti nášho bytia vysporadúvajú celé veky a nateraz sa nimi nebudem príliš zaoberať.

Dožívame sa veľa rokov alebo málo? Závisí asi od uhla pohľadu pozorovateľa a taktiež od predmetu porovnania. Z dávnej mytológie je všetkým známy prípad Matuzalema, doživšieho sa údajne 969 rokov. To je síce trochu mimo rámec nášho bežného chápania, no podľa viacerých autorov kníh z oblasti zdravého živ. štýlu či ezoteriky by nemal byť pre človeka problém dožiť sa v zdraví 100 a viac rokov. Mne osobne sa páči biblický príbeh o tom ako Boh stanovil pre človeka vek dožitia 40 rokov. Bolo to v dávnych časoch, keď určil dĺžku života aj zvieratám stojacim na blízku (osol, pes a opica), ktoré mali človeku slúžiť na jeho ceste po zemi. Týmto zvieratám sa zdal vek určený Bohom strávený na zemi pridlhý, veď ho mali stráviť službou pre človeka ako pána tvorstva a preto stvoriteľa žiadali o odobratie niekoľkých rokov svojho života. Našiel sa iba jeden tvor, ktorý žiadal Boha o opak. Žiadal ho o predĺženie života na zemi. Svoju požiadavku odôvodnil tým, že keď je pánom tvorstva, tak má mať dostatok času aj na užitie si tohto výsostného postavenia. Boh súhlasil a k už pridelenému životu človeka 40 rokov mu pridal aj "neminuté" roky zvierat pričom riekol: „40 rokov svojho života stráviš ako človek, budeš mladý a krásny, na všetko súci, ďalších 15 rokov sa budeš pachtiť za majetkom ako osol a keď ho nahonobíš do veku 55 rokov dostatok, ďalších 15 rokov stráviš ako pes strážiaci svoj majetok považujúc každého cudzieho človeka za nepriateľa snažiaceho sa pripraviť ťa oň. Napokon posledných 10 rokov života stráviš ako opica. Nohy ťa už nebudú poslúchať, svet nebude dbať na tvoje slová a celému svojmu okoliu budeš na posmech“. Takto Boh predurčil človeku 80 rokov života človeku na zemi.

Je všeobecne známe, že sa dožívame v priemere vyššieho veku ako naši predkovia. Keďže máme solidárny dôchodkový systém, tak jedno z opatrení v poslednej dobe zahŕňa postupné predlžovanie odchodu veku do dôchodku podľa priemerného veku dožitia. Dnes máme oficiálny vek odchodu do dôchodku stanovený rovnako pre mužov a ženy na 62 rokov (*okrem pár zákonných výnimiek). Avšak už od budúceho roku sa začne na základe nových pravidiel postupne predlžovať. Osoby narodené v roku 1955, odchádzajúce do dôchodku v budúcom roku budú „nadrábať“ 76 dní (2,5 mesiaca). Vek odchodu do dôchodku by sa mal postupne predlžovať, pri narodených v roku 1970 bude (64 rokov a 4 mesiace) a pri narodených v roku 1985 - 66 rokov a 4 mesiace.

Pre rozpočet soc. poisťovne a DDS to je dobrá správa, ale čo to znamená pre normálneho pracujúceho človeka? Čo bude pre nás znamenať takáto zmena? V prvom rade je potrebné povedať, že vďaka, alebo kvôli demografickému vývoju u nás bude nevyhnutné vykonať viaceré nepopulárne kroky vo veci stabilizácie dôchodkového systému, aby sa predišlo jeho kolapsu. Aby prežil systém ako celok a bol ufinancovateľný z odvodov a štátnych príspevkov, budú sa musieť obetovať niektorí ľudia a kvalita ich života v staršom veku.

Kto sa však potom dožije veku, aby si mohol užiť starobný dôchodok zo soc. poisťovne, alebo svoje pilierové úspory v DSS, DDS? Priemerný vek dožitia máme v súčasnosti v SR vypočítaný na 76 rokov. Ostatne ako všetky socio-ekonomické kategórie zaoberajúce sa niečím priemerným sú tieto veličiny objektívne zmerateľné, avšak z pohľadu subjektívneho sa jedincovi často zdajú nadsadené. Zoberme si napríklad priemernú mzdu v národnom hospodárstve SR vypočítanú pre rok 2015 na 883 €. V skutočnosti však „podpriemer“ zarába 58 -70 % pracujúcich ľudí (* % závisí od informačného zdroja). Občanov, ktorí však musia vyžiť z menej ako 883 € mesačne je zhruba 80 - 90 % !! V rovnakom ponímaní potom pojmy obsahujúce slovo „priemerný“ dávajú termínom celkom iný význam. Matematicky by totiž malo byť niečo priemerné +- 50 %.

Vráťme sa k priemernému veku dožitia (tzv. strednej dlžky života). Pre ženy v SR - je vypočítaná na 80 rokov a pre mužov 73 rokov (pre všetkých v priemere 76 rokov). Položím Vám jednoduchú otázku, myslíte si, že sa priemer, teda 50 % ľudí narodenom v niektorom roku dožije 76 rokov? Ako sme videli na príklade s priemernou mzdou, tak je asi zrejmé, aká bude odpoveď. Skutočnosť je však ešte horšia. Spracoval som do tabuľky nižšie údaj o tom, koľko % ľudí narodených v rovnakom roku sa má šancu dožiť dôchodkového veku.

Z uvedenej tabuľky je zrejmé, že každý tretí človek sa už dnes nedožije dôchodkového veku, a pokiaľ sa dôchodkový vek posunie na hranicu navrhovaných 66 rokov a 4 mesiace pre ročník 1985, tak z tohto ročníka sa ani dôchodkového veku nedožije 40 % ľudí. Štatisticky najviac ľudí zomiera vo veku od 60 do 80 rokov, čiže Bohom (za)sľúbeného veku 80 rokov sa dožije len 15 ľudí zo sto. Veku 95 a viac rokov sa dožije len jedno percento ľudí (*väčšinou ženy. V prírode sa rodí viac mužských potomkov, ktorí však následne aj rýchlejšie zomierajú. Počet žien a mužov sa vyrovná vo veku 49 rokov a potom už ženy jasne dominujú).

Dôležitý však nie je iba vek dožitia, ale aj kvalita života v starobe. Je rozdiel dožiť sa 80 rokov bez vážnejších zdravotných problémov, a dožiť sa rovnakého veku s počtom diagnóz na ktorých výpočet nepostačujú prsty na rukách. Podľa niektorých prieskumov sa na dôchodku tešíme zdraviu v priemere 4 roky (!), to je len tretina času oproti takým Švédom, ktorí si v zdraví užijú v priemere 12 rokov na dôchodku. Najčastejšie príčiny úmrtí sú: 1) choroby obehovej sústavy (infarkty a mŕtvice), 2) nádorové ochorenia, 3) Diabetes mellitus (cukrovka), 4) duševné poruchy a na poslednom mieste sú 5) úrazy. Pozn: Je zaujímavé, že za všetkými najčastejšími príčinami úmrtí možno nájsť jeden spoločný menovateľ, je ním STRES!

Všade v médiách počúvame o starnutí populácie a o tom, ako málo sa rodí detí, aké sú toho príčiny, dopady, dôsledky. Zaujímalo ma, či je to naozaj tak zlé a tak som si pomocou údajov z wikipédie o počte obyvateľov SR od roku 1919 do súčasnosti a zo stránky štatistického úradu stiahol údaje o vekovej štruktúre obyvateľov v súčasnosti. Výsledkom zosumarizovania údajov je séria grafov zahŕňajúca obdobie od roku 1986 až po mnou predpokladaný vývoj v roku 2045, kedy by mali ísť súčasní 30tnici do dôchodku (v grafoch zobrazujúcich budúci vývoj som počítal so súčasnou mierou pôrodnosti Slovákov, žiadnou výraznou migráciou a pre porovnanie som uviedol ako prvý stĺpec v každom grafe , tzv. porovnávací, ukazujúci údaj o tom, koľko sa ľudí narodilo v rokoch (1981-1986).

rok 1986 

rok 2015 

možno rok 2045 

Dôsledky vyplývajúce z grafov nie sú pre SR priaznivé:

• Do roku 2050 klesne počet obyvateľov Slovenska o viac ako 1 milión.

• Počet dôchodcov vzrastie do roku 2045 na 30 %, zo súčasných cca 20 % (1986 – 13 %)

• Najviac detí sa v SR narodilo roku 1923 (111 070), v roku 2015 to bolo len (55 602), v roku 2050 to bude len 33 000 detí !

• Radikálne zníženie cien nehnuteľností v horizonte najbližších 20 rokov. (Podľa štatistík si totiž najviac berú hypotéky 35 roční ľudia a najviac predávajú ľudia nad 70 rokov (resp. ich dedičia). Zatiaľ čo v roku 1986 bol pomer potenciálnych kupujúcich 4x vyšší ako počet predajcov, v súčasnosti to už je len 2x, pričom o 10 rokov sa vyrovná pomer potenciálnych predajcov a kupujúcich a o 20 rokov už budú jednoznačne dominovať na trhu predajcovia,

• Prichádza DEFLÁCIA počtu dedí, cien nehnuteľností a aj deflácia spotreby obyvateľov, nakoľko pracujúci a deti viac míňajú ako dôchodcovia ktorí viac šetria. Naša ekonomika a aj ľudia v nej žijúci sa musia pripraviť na tvrdý náraz, nakoľko demografická vlna prosperity spôsobená baby-boomom zo 70-80 rokov minulého storočia práve vrcholí (z detí vtedy narodených sú dnes pracujúci a zarábajúci ľudia), no po prevalení sa tejto vlny do štádia dôchodkového veku nastane prinajlepšom výrazné spomalenie ekonomiky a prinajhoršom kolaps s totálnym rozpadom dôchodkového a ekonomického systému.

II. dôchodkový pilier – záchrana? Bol pred pár rokmi zriadený ako prvý krok k udržateľnosti dôchodkového systému. Následné neustále zmeny legislatívy a diskontinuita v názoroch politikov na jeho existenciu a výhodnosť účasti pre sporiteľa v ňom, čoraz viac zamotávajú hlavy obyčajným ľuďom. Pre ilustráciu jedna z nuáns 2 piliera: Nárok na dôchodok z 2 piliera vzniká až dosiahnutím dôchodkového veku. Ako sa bude predlžovať vek odchodu do dôchodku, tak bude klesať šanca jednotlivca, že sa za svojho života k nejakým peniazom vôbec dostane. Výhodou pre účastníkov nateraz zostáva možnosť za určitých okolností zdediť všetky nasporené peniaze po sporiteľovi v 2 pilieri pokiaľ mu nebol vyplácaný dôchodok. Ak sa mu začal vyplácať dôchodok z 2 piliere je možnosť dedenia limitovaná druhom „dôchodkového produktu“ nasledovne:

1) Doživotný dôchodok - dedenie čiastočne ÁNO nespotrebované dávky za 7 rokov = tzv. 7 ročná garancia.

2) Programový výber –ÁNO je predmetom dedenia nespotrebovaná časť.

3) Dočasný dôchodok – NIE je predmetom dedenia !!

POZOR: Po uzatvorení zmluvy s poisťovňou na základe ponukového listu už nie je možné meniť ani poisťovňu ani druh dôchodkového produktu. 

--

Môj nebohý starký raz povedal. „Dôchodok nie je nič moc, ale deti moje príde doba, kedy starí ľudia možno ani žiadny dôchodok mať nebudú“. Bol by som rád, keby sa bol býval mýlil, avšak obávam sa, že tomu tak aj v súvislosti s múdrosťou starých otcov a vyššie napísaným nie je.