Falling slowly

http://online.wsj.com/article/SB120172523751229601.html?mod=hpp_us_inside_today

Že 27. Nie je to trochu skoro? Ja som si to na výške užil. Myslím že to bolo tak na hrane. Skončil som! Bez trvalej ujmi a bez vážneho vzťahu. Asi je to fajn. Teda niekedy. Lenže, hmm.. then, what’s the point? Možno je dobré byť sám. Nikto ma neotravuje, žiadne pretvarovanie typu ako je mi strašne fajn, žiadne darčeky, neskutočne veľa času na čítanie, behanie... Až na jednu maličkosť, what’s the point? Myslím že každý sa snaží niekoho nájsť. Možno nie na vždy, len pre túto chvíľu.

“Tož, citová investice
do blondýny u silnice
může se skončit i zápalem plic.
Jo, ve křoví za náspy drah
je obtížné navázat vztah.
Jenomže furt je to lepší,
než nic.” (DL)

Tento svet ma učí byť sám sebou. Ja som sa to naučil až príliš dobre. O čo viac som sám sebou o to ťažšie je nebyť sám sebou a robiť kompromisy. Kompromisy ktoré sa nedajú kúpiť ani predať. Sú ako kúsky života vymenené za lístok v lotérii. Je fajn vyhrať, ale žiadna výhra netrvá večne... blbosť, jasné že trvá no ja som takú zatiaľ v rukách nemal. Aby som mohol vyhrať musím viac vsádzať, len neviem či je ešte čo vsadiť. A potom, vždy je tu niekto kto dodá silu, energiu, dôveru. Či už je to náboženstvo, kniha, alkohol, kokaín, kofeín alebo nejaký iný in:

http://zpravy.idnes.cz/nabozenstvi-neni-opiem-ale-kokainem-lidstva-fzs-/kavarna.asp?c=A080125_135444_kavarna_bos

Na chvíľu je všetko OK. A potom zase dokola. Už to takto ide minimálne pár rokov. Chce to zmenu! Ale Kto má furt vymýšľať nové plány, keď jeden troskotá za druhým a ďalšia fľaša je pomaly prázdna. Tentoraz mala horkú príchuť no skončila sa happy endom. Nie klasickým ako thajská masáž alebo americký film. Takým tým skutočným Živým bičom.

A ešte tá pesnička s filmu Once, že Falling slowly:

http://fantasticka-stvorka.blogspot.com/

Plakať nebudem, ale musím uznať že návod je to dobrý.