Som Ateista, ale Vianoce v juli potešia!

Vystupovali tam Turci, Španieli, Fíni, Íri… Hralo sa na gitarách, klavíri, gajdách… skratka každý sa snažil predstaviť práve tú svoju krajinu v čo najlepšom svetle. Bolo to v malom mestečku v Arizone, ktoré nemalo kostol. A tak sa všetci veriaci schádzali práve v tomto klube ako aj my zarytí ateisti. Niekedy som si dokonca vypočul aj nejaké tie modlitby, pri ktorých sa spievalo a hralo na gitare, pripadalo mi to tam o kúsok zábavnejšie ako u nás v kostole. Viac som sa pri tom odreagoval a uvoľnil. Keby to podobne prebiehalo aj u nás, tak by som možno začal zvažovať že v nedeľu ráno privstanem a pôjdem s bratom a sestrou do kostola. My sme vám totiž taká, čo sa týka viery, dosť rôznorodá rodinka, Ja som zarytý ateista, Otec katolík, Mamina evanjelička, Brat zo Segrou sú ešte mladí, ale do kostola chodia. No, ale už k téme, pri návšteve týchto bohoslužieb(našinec by to asi nazval koncertom) som sa zoznámil s fajn ľuďmi, ktorý ma viackrát aj s kamarátmi pozvali k nim domov, kde pripravili super večeru a atmosferu. Svoj názor na vieru, po štúdiu môjho obľúbeného Hegla, Freuda a Hawkinga zmeniť neplánujem, keby som však mohol poradiť naším pánom farárom, poradil by som im aby zmenili štruktúru a formu prednesu, nech sa aj my neveriaci môžeme kultúrne vyžiť napr. aj v kostole, veď na dedinách a menších mestách, skade pochádzam aj ja, mnohokrát nič iné nie je. Jedna s takých akcii, ktorú tam pre nás pripravili, mala názov Chistmas in July, pritom dobre vedeli že ja v boha neverím, nesnažili sa ma presvedčiť, ani inak zhodiť, brali ma takého aký som, aj s mojim presvedčením. Pozrite si tieto fotky, možno ešte zachytíte aspoň kúsok s tej fajn atmosfery.