Úplatok

Až na maličkosti. Vraciam sa do Kodane po Vianociach. Par pohodových dní strávených s rodinou. Bolo to fajn, bolo. Dnes ráno, ani jogurt som nedojedol. Zvolenský smotanový ten mám najradšej a hrdlo začalo bolieť. A tak som nedojedenú polku položil do chladničky, sadol do auta. Bolo 9, neponáhľali sme sa. Cestu do Budapešti nepoznáme, ale s Krtíša je to 80km a lietadlo letí 13:00, pohoda. Mame takú tú vecičku(čiernu skrinku) kde si nastavím cestu a ono to ukazuje mapu a hovory kde odbočiť, sem-tam chýba nejaká tá cesta, ale vcelku sa to dá .

V Budapešti nás zastavili policajti, že vraj sme prešli na červenú. Otec sa s nimi hádal že to nie je možné, bohužiaľ, alebo chvála bohu neviem po anglicky. Policajt vedel. Krátkymi ale výstižnými frázami ma doviedol až k tomu že som sa ho spýtal:

koľko chceš? (Nie tak drzo, len tak medzi rečou. K policajtom treba úctivo.)
A on že “100e.“
"100e?“ pýtam sa.
Vravím: "mám len 50.“ (že som si vôbec trúfol)
A on že: "vy ste rodený businessman!“
A tak ma poslal do auta že mu ich mám vložiť do pasu, aby nikto nevidel. Cool.

Samozrejme istý časový sklz a to že nás tá čierna skrinka odviedla niekde na druhu stranu Budapešti(20km od letiska) bola len čerešnička na torte. Stojím na ceste v centre Budapešti a niečo sa ma snaží presvedčiť že som na letisku. Najhoršie je, že ani hádať sa s tým nemôžem. Tak som sa spýtal, a potom ešte raz... Keď sme došli na letisko bolo 15min pred odletom, jasnačka že do lietadla som sa už nedostal. Tak tu teraz sedím a čakám na ďalšie, tentoraz do Malmo a dúfam že sa tam dnes ešte nejako dostanem.

Ponaučenie:
1.) Peter! Neuplácaj, aj tak ti to nepomôže.
2.) Nespoliehaj sa na “čierne skrinky“ a radšej si kúp mapu, bo ostaneš blbý!