Pracovné ponuky si vyberám zväčša na internete, pretože úrad práce je podľa mňa len úrad na evidenciu nezamestnaných a tam to končí. Som prvý krát nezamestnaná po 18 rokoch. Najprv som išla na Úrad práce s dušičkou malou ako špenlíková hlavička. Hovorím si dúfam že tam budú ludia - asociáli. A čuduj sa svete predomnou Ing a za mnou Phdr. Ja stredoškoláčka priemerná osoba. Takže nič zvláštne, že som začala intenzívne hľadať prácu. Teraz moja bilancia do dnešného dňa 58 zaslaných životopisov a 15 pohovorov za 3 mesiace. Najzaujmavejšie sú pohovory v štátnych inštitúciach. Asi po druhom pohovore (po pohovore v policajnom zbore a v školstve) som zistila ,že sú to fiktívne pohovory. Kandidát je vopred vybraný len viete zákon !!! treba vyhlásiť výberové konanie. Fuj ale sme tu všetci ako mrtve chrobačiky. Nikto nič nevidí a nepočuje. To znamená ak nemáte znamosti ani práca nebude:) Na jednu volnú pozíciu 98 pozvaných kandidátov a to ešte na jeden termín. Uau... Zdá sa že ma to už odradilo ale nie ja som pobúrená a nahnevaná. Takže určite idem ďalej a mňa sa tak rýchlo nezbavíte. A čo si myslím o našom systéme?? To tu nemôžem napísať, bohužiaľ. Ale aspoň takto : hanbite sa ........ !
21. máj 2013 o 12:30
(upravené 21. máj 2013 o 12:48)
Páči sa: 0x
Prečítané: 383x
Ako si hľadám zamestnanie na Slovensku...:)
Moja subjektívna úvaha: Každý inteligentný človek ide na pohovor z nádejou. Pokiaľ by ju nemal nemá zmysel sa vôbec takej udalosti ako je pohovor zúčastniť. Tak aj ja sa zapájam do kolobehu zaslanie životopisu a následne pozvania na pohovor. Čítajte bude to zaujmavé....
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)