Vzdy chceme to co nemame...

Ked som sa narodila a moj mozog a spomienky zacali vnimat realitu uz som po niecom tuzila. Hracky a jedlo bol stred vesmiru pre male dievcatko. Ale zrazu chcem inu hracku.... Skola bola ta co ma mala naucit, ze hodnota zivota sa neda nicim nahradit. Ja som mala hodnoty nove rifle a kamosky. Hmm ... Puberta je velmi neprijemna pre okolie pubertiaka, (zistila som az ako matka,ze v tom období je tazko porozumiet ) na oboch stranach rozumiet si navzajom. V tom období milujeme len sami seba..... A ja som nebola iná, aj ked som zacala milovat chlapca. A to bola dalsia skutocnost po com som tuzila . Ked som chlapca získala ,tuzila som po inom. Po inej láske a vsetko co k nej patrí. Po rôznych vztahoch som tuzila sa vydat a mat deti. Ano podarilo sa mi to a aj dieta bolo na svete a zase prisla ta chvila ,kedy som si uvedomila ze je vsetko inak. (Aj ked v tomto pripade to bolo vyslobodenie). Ale zrazu chcem iný zivot.... Mala som, samotu a klud. Do obdobia ,ked v mojej hlavicke preskocila veta : Toto uz nechcem ! Prisiel a nebolo to znova na prvy pohlad zalubenie ,ale priatelstvo a jeho povaha ma presvedcila ze bude dobry muz aj otec. Svadba po druhé, ano uz clovek by mal vediet ak je to po druhy krat do coho ide. Nevie to nikdy verte mi ! pretoze vzdy chceme to co nemame ..... A co vlastne chceme? Sami nevieme ani ked to mame pod nosom a myslime si ze prave toto je to co chceme. Nie clovek je tvor naivný a stale hladajuci nieco co neexistuje.[/content>