AKO NA SEBA FICO DOPLATIL ...
Neviem ako vám, ale mne sa z času na čas zdá vplyv angličtiny vo svete až neprimerane veľký. A to ju nielen študujem a učím, ale k nej dokonca prechovávam i nanajvýš pozitívny vzťah. Uznávam všetkymi desiatimi, že - „polopate“ povedané - v súčasnom, intenzívnym globalizačným procesom prechádzajúcom svete vyvstáva potreba ustanoviť jazyk, ktorý keď sa naučíme všetci, umožní nám to si rozumieť, resp. aspoň sa dohodnúť, ako opodstatnená a nanajvýš prínosná (tu sa „polopate“ končí). „Tender“ v tejto veci máme už samozrejme za sebou dobre vediac, na ktorý language výber padol. Hlavou mi ale vŕta otázka (a patrične to bolí), či to s používaním svetového jazyka číslo 1 nezachádza miestami až príliš ďaleko. Veď posúďte sami...
Nedávno sa v New Yorku (kde inde) konalo pravidelné zasadnutie valného zhromaždenia OSN. A ak nie valné, tak pardon, mám zato že je to takmer jedno. Pozor, nasleduje komplikovaná veta. Toto zbytočné, zbytočne drahé a (v teroristami a švihnutými vládcami preplnenom svete) prijímaním máločoho reálne vykonateľného, ako skôr len dookola omieľanými diplomatickými frázami typické stretnutie sa však tento rok nezaobišlo bez milého faux-pas. Milého a vskutku vtipného. S hrdosťou blížiacou sa štandardom jednej zo súčasných koaličných strán môžem povedať, že sa tak stalo vďaka SLOVENSKEJ delegácii.
Lepšie povedané, nepriamou zásluhou jej leadera a na druhej strane pána, povereného uvádzaním rečníkov. Viete, tam, kde sa spojí americká arogancia a s ňou súvisiace dôsledné dodržiavanie pravidiel výslovnosti (kde, ako všetci viete, sa „c“ spravidla rovná „k“) je pobavenie najvyššieho kalibru zaručené takmer vždy. Ale človek by nečakal, že aj na pôde tak serióznej inštitúcie sa nájde srandista, ktorý „má gule“ premenovať rovno jedného z premiérov. Ako sa však približovala chvíľa príhovoru nášho šéfa vlády a ostatným prítomným začala v tejto súvislosti tuhnúť krv v žilách, už spomenutý pán vtipálek si povedal, že je najvyšší čas celé to trochu odľahčiť. Nebyť presne stanoveného rokovacieho (ne)poriadku, chcelo by to od nášho premiéra nepochybne riadny kus duchaprítomnosti v pravej chvíli si uvedomiť, že (...fanfáry...) „Roubrt FIKO“ ( Takto nejako totiž ten skvelý, aj keď neúmyselný vtip vyznel) sa nie náhodou podozrivo podobá na jeho meno, vstať a odobrať sa ľapotať. Že Fiko!
Samotný príhovor už, čo je škoda, až taký vtipný nebol ( Róbertovu výslovnosť vynímajúc...), ale len čo sa správa o podarenej skomolenine dostala do éterov slovenských rádií, som si istý, že nejeden neprajník nového kabinetu (i každý prajník so zmyslom pre humor) vybuchol v záchvat stredne až dlhotrvajúceho (ne)škodoradostného pobavenia. (Žeby vlastná skúsenosť?)
Ktohovie, ako by to celé dopadlo, keby Mr. Fiko v inkriminovanej chvíli nevedel, že je na rade...Ale tentokrát našťastie organizácia nezlyhala a náš nový vodca si z Ameriky okrem hodnotných skúseností priniesol aj „cool“-ový „nick“. A potom že vysoká politika nie je žiadna sranda. Teraz nám ostáva už len dúfať, že po neškodnom príhovore za veľkou mlákou nebudeme musieť my všetci doplatiť na to, keď sa náš záchranca vrhne tu doma do jeho dôsledného napĺňania...
