Krvavá košeľa vystavená v reklamnom paneli zastávky MHD... Demonštrácia násilia, ktorá udrie do očí každému okoloidúcemu bez ohľadu na to, či ju chcel vidieť alebo nie. Obnažená ako holý fakt zasiahne každého a v niektorých môže zanechať stopu na celý život.
Úderná reklama. Presne taká, akou reklama má byť. No naozaj nezáleží na jej obsahu? Subjektívny účel skupiny tvorcov a reklamnej agentúry svätí prostriedky? Reklama za účelom nahnať do sál diváka ospravedlňuje brutálnu formu demonštrácie násilia? Navyše v mieste koncentrácie nič netušiacej cestujúcej verejnosti, ktorá nemá záujem o nič brutálne vo svojom živote?
Iste, žijeme v dobe plnej násilia. Zvykli sme si na akčné filmy a krimi noviny. Sme schopní jesť doma v obývačke pri scénach, pri ktorých to vôbec nie je normálne. Otupeli sme do tej miery, že prijímame násilie vlažne kým sa nedotýka nás? Respektíve, sme ešte schopní prežívať aspoň to násilie, ktoré sa dotýka bytostne nás?
Kde je hranica? A kedy a prečo sme stratili schopnosť zdravého úsudku, zdravého odmietania, zdravých postojov, aby sme uchránili samých seba a tých, ktorí potrebujú našu ochranu? Deti, starší, citlivejší,...
Reklama bez čierneho pásu krížom cez obraz s nápisom CENZÚRA alebo bez predchádzajúceho varovania „upozorňujeme okoloidúcich, že v blízkosti tohto panela sa nachádza reklama, ktorá nie je vhodná pre citlivejšie povahy a maloletých okoloidúcich“.
Život bez cenzúry je životom bez hraníc. A život bez hraníc je životom bez pravidiel.
Je vôbec správne, že aj cenzúra sa realizuje takýmto spôsobom, ktorý síce neochráni nikoho, ale aspoň ospravedlní toho, kto správu komunikuje?
Čo tam bude nabudúce? Telo?
I keď chápem úmysel, ktorý komunikuje film Ostrým nožom, som presvedčený, že je filmom, ktorý takúto reklamu nepotrebuje. Je zarážajúce, že ju niekto navrhol, niekto ďalší schválil a viacerí partneri projektu sa podpísali logami aj pod krvavú košeľu.
