Ruka ministrovi

Písmo: A- | A+

Keď je minister bezradný a v krízovej situácii navrhuje čakať, je možno najvyšší čas na pomoc. Na základe včerajšej výzvy odvysielanej v rámci reportáže na jednej z TV staníc som sa rozhodol reagovať a prijať výzvu.

Na otázku „Koľko ešte máme čakať, keď sme už prvou krajinou v úmrtnosti na počet obyvateľov krajiny, minister zdravotníctva bezradne odpovedal, že „ak niekto vie, čo možno v súčasnej dobe urobiť, aby sa situácia zlepšila, nech príde a povie to“.

Situácia, ktorá asi málokoho nechá chladným. Vychádzajúc z predpokladu, že je pán Krajčí vyčerpaný, veď zastávať v dnešnej dobe post ministra zdravotníctva po desaťročí "skvalitňovania" zdravotníctva Pentou a v podmienkach, kedy je potrebné čeliť situácii so šírením vírusu, nie je ľahké. Vyčerpanie je akceptovateľné. Ale iba to.

A tak bez okolkov, laicky, brainstormujem, pretože mi záleží na tom, aby sme čím skôr vrátili do bežného života. Keď maratónec nevládze, pomôžme mu, podoprime ho a bežme spolu.

Zo všetkých manažérskych techník zameraných na riešenie problému odporúčam jednoduchú metódu spontánnych otázok a odpovedí a ich zapisovania bez konfrontácie s rozumom. Ten príde na rad až v ďalšom kroku. Na metódu kľudne vystačí čas, ktorí ministri trávia denne na sociálnych sieťach. Život je otázkou priorít.

Ale poďme na vec. Položme i otázku. Čo možno v dnešnej situácii urobiť?

1. Zanalyzovať správnosť dát a štatistických analýz (analýza vstupov, analýza kvality dát, analýza štatistického spracovania, analýza interpretácie,...):

  • Od kvality dát je závislá spoľahlivosť ich vyhodnocovania a interpretácie. V ktorejkoľvek etape sa možno dopúšťať chýb. Preto by mal byť proces auditovaný neustále.

  • Vykazovanie podlieha medzinárodnému zhromažďovaniu dát a vykazovaniu pandémie v globálnom meradle. Má teda vplyv aj na to, ako nás vníma a bude vnímať svet.

  • Od kvality vstupov a výstupov je závislá funkčnosť opatrení zavádzajúcich do spoločnosti.

2. Zanalyzovať reálny stav nemocníc:

  • Zanalyzovať reálny stav v nemocniciach a zaviesť automatické zbieranie dát na základe evidencie v nemocničných systémoch (bez zbierania osobných údajov).

  • Pracovať s dátami podľa miesta pobytu hospitalizovaných.

  • Zamyslieť sa nad spôsobmi podpory zdravotníckeho personálu.

  • Ako efektívnejšie možno využiť vybavenie nemocníc na boj s pandémiou, ale zároveň na iné diagnózy ohrozujúce život?

  • Podporiť vybavenie nemocníc OPP (aby určené na jednorazové použitie boli skutočne použité len jedenkrát).

3. Promptne reagovať na meniace sa podmienky:

  • Pokiaľ sa objavujú informácie o nových mutáciách vírusu, je potrebné neodkladné prijatie opatrení na kontrolu vstupu na územie štátu. Nie zajtra, v pondelok či v stredu, ale okamžite. (Takto reagovali naši susedia, keď zo dňa na deň sprísnili kontrolu na hraniciach. U nás sa rozhodnutie odložilo na pondelok a potom na stredu.)

4. Obmedziť pohyb pracujúcich:

  • Obmedziť cestovanie pracujúcich na vzdialenostiach presahujúcich určitú vzdialenosť (napr. 100 km), aj priamou výzvou na pracujúcich o prehodnotenie zvyku cestovať za rodinou každý víkend/dvakrát v mesiaci/raz mesačne ap. a to po dobu trvania prísneho lockdownu.

  • Obmedziť cestovanie pracujúcich cudzincov v zmysle vyššie uvedeného. (Je absurdné, že aj dnes mnohí cestujú na východ či juh Európy častejšie než jedenkrát za niekoľko týždňov.)

5. Zaviesť povinnú štátnu karanténu:

  • Pre všetkých, ktorí vstupujú na územie štátu s výnimkou „pendlerov“.

  • Zdá sa, že toto bolo účinné v prvej vlne ( - kombinácia izolácie a znechutenia cestovať z obavy, že cestujúci skončí v štátnej karanténe).

6. Zanalyzovať opatrenia prijaté v prvej vlne s opatreniami prijatými v druhej vlne:

  • Počas prvej vlny boli opatrenia prísnejšie napriek nižšiemu nebezpečenstvu šírenia.

  • Niektoré opatrenia sa ukázali ako účinné, napriek tomu nie sú do dnešného dňa znovu zavedené.

7. Zriadiť poľné nemocnice výlučne pre „Covid pacientov“ :

  • Zriadenie 3 poľných nemocníc pre Covid pacientov zmierni súčasnú dlhodobú záťaž v nemocniciach a tieto sa skôr sprístupnia aj pre pacientov iných diagnóz, ktorí sú dnes zanedbávaní a vystavení riziku neskorej diagnostiky a liečby.

  • Poľným nemocniciam vyčleniť časť zdravotníckeho personálu, ktorý v podmienkach otvorených hál dokáže lepšie mapovať situáciu a realizovať výkony.

  • Pre 3 poľné nemocnice možno zabezpečiť personál, ktorý sa bude striedať v službách (napr. za predpokladu upustenia od vysoko frekventovaného testovania, ktoré neprináša želaný efekt).

  • V poľných nemocniciach odpadá náročná logistika (schody, výťahy, čakanie na chodbách, podlažia,...).

  • Poľné nemocnice poskytujú iné možnosti pre dezinfekciu a ošetrenie ovzdušia, kyslíkovú terapiu než priestory nemocníc s množstvom bariér.

8. Vyzvať na pomoc blízke profesie:

  • Osloviť štátom roky dobre živenú rímsko-katolícku cirkev s prosbou o participáciu na pomoci chorým. Máme množstvo kňazov, ktorí dnes nemôžu slúžiť omše, no môžu pomáhať tam, kde personál kolabuje. Rozhovory, spovedania, ošetrovanie, útecha,... možností je niekoľko. Od domovov sociálnych služieb až po nemocnice.

  • Početná je aj komunita rehoľných sestier a bratov izolovaných v kláštoroch, ktorým dobre padne príležitosť pomoci iným.

  • Máme množstvo iných cirkví a náboženských hnutí.

  • Študenti distančného vzdelávania sociálnych odborov.

9. Zaviesť tvrdý lockdown s kratším trvaním:

  • Pokles chorobnosti možno dosiahnuť najmä obmedzením pohybu na skutočne nevyhnutné cesty do práce a do potravín, lekární. (Žiadne drogérie a trafiky, príroda.) Podobné obmedzenia realizovali viaceré krajiny.

  • Zvážiť zavádzanie tvrdého lockdownu v kratších lehotách (7 dní?) s opakovaním napr. každý druhý týždeň. Tvrdé obmedzenie pohybu na pár dní pomôže znížiť prudký rast a zastabilizuje stavy v nemocniciach na pár dní, vytvorí priestor pre „nádych“ a dočerpanie síl na nasledujúce dni.

  • Výraznejšie obmedziť nakupovanie dôchodcov (nerešpektujú čas, ktorý im bol vyhradený a vystavujú tak riziku seba i ostatných predlžovaním nepriaznivého stavu).

10. Zredukovať potrebu testovania:

  • Zanalyzovať vplyv častého testovania na nárast počtu nakazených - či pozitívny účinok nie je v rozpore s nárastom rizika rastu v dôsledku zvyšovania migrácie obyvateľstva a dispozície, často aj niekoľko hodinovej, aj v nevľúdnych podmienkach (dážď, vietor, mráz, zima).

  • Zanalyzovať vplyv testovania na vyčerpanosť personálu a všetkých zainteresovaných zložiek, ktoré by mohli efektívnejšie pomôcť niekde inde.

  • Testovanie premiesť na ambulantných lekárov.

11. Zamerať sa na účinnejší preventívny boj s pandémiou:

  • Podpora preventívnych opatrení pre ohrozené skupiny (napr. distribúcia multivitamínových prípravkov, rúšok alebo respirátorov).

  • Zameranie na očkovanie. Možno získať viac očkovacej látky? Ako? Možno zvýšiť denný počet zaočkovaných? Možno zvýšiť percento využitia očkovacej látky (aby sa ňou neplytvalo)? Ako?

  • Povoliť do voľného predaja lieky, u ktorých boli dosiahnuté pozitívne účinky v boji s ochorením, aspoň pre ohrozené skupiny obyvateľstva a v obmedzenom množstve na jeden preukaz poistenca. (Samozrejme, s prihliadnutím na potrebu zabezpečenia zásob takýchto liekov pre zdravotnícke zariadenia).

  • Podpora sociálneho kontaktu dlhodobo odlúčených (za účelom zlepšovania psychického stavu príbuzných a zvyšovania ich prirodzenej obranyschopnosti).

12. Upustiť od straníckych čistiek:

  • Sústrediť sa na boj s pandémiu a odložiť neurgentné lobistické záujmy na neskôr.

13. Odovzdať riadenie krízovej situácie krízovému manažérovi.

14. Výrazne obmedziť udeľovanie výnimiek z Nariadení vlády a Usmernení hlavného hygienika.

15. Nastaviť si vyšší cieľ než je len redukcia nákazy:

  • Nastavenie vyššieho cieľa odpúta od silnej orientácie na Covid a umožní riešiť aj iné závažné témy, ktorým čelí spoločnosť.

  • Orientácia na vyšší cieľ umožní vnímať situáciu aj z iného uhla pohľadu a to v konečnom dôsledku môže viesť k účinnejším opatreniam na obmedzenie šírenia nákazy.

  • Vyšší cieľ umožní zmierniť dopady blížiacej sa hospodárskej krízy.

16. Skvalitniť komunikáciu s verejnosťou a odborníkmi:

  • Prestať úradovať na sociálnych sieťach, všetok čas venovať zmysluplnej práci, vzhľadom na úrad a funkciu.

  • Eliminovať spontánne prejavy pred mikrofónom. Komunikovať len vopred premyslené, zanalyzované.

  • Držať sa faktov.

  • Neopakovať každý deň, že situácia je veľmi zlá a stále sa zhoršuje, keď nemocnice kolabujú mesiace. Vieme, že kolabovať neprestanú zo dňa na deň.

  • Znížiť frekvenciu tlačoviek.

17. Požiadať o pomoc zahraničie:

  • Požiadať o cenné rady kolegov z iných krajín, ktoré si podobnou situáciou prešli.

  • Požiadať o pomoc napr. pri zabezpečení poľných nemocníc.

  • Požiadať o posilnenie tímu zdravotníkov.

  • Požiadať o inú formu pomoci.

18. A iné....

  • stačí sa pýtať sám seba a svojich podriadených, pýtať sa odborníkov a počúvať.

Verím a naďalej chcem veriť, že súčasná situácia nie je zámerne vyvolávaná a riadená, udržiavaná (i keď niektoré opatrenia tomu nasvedčujú) v tomto negatívnom stave kvôli nejakému lobingu. Je totiž ťažko uveriteľné, že štát a minister zdravotníctva na čele s premiérom tolerujú vykazovanie hospitalizácií na základe „papierového“ trvalého pobytu osôb podľa občianskeho preukazu namiesto reálneho pobytu pacienta v nemocnici. A tak, možno aj vďaka tomuto stavu, môžu cestovať domov krížom cez celú republiku nakazení z Bratislavy a kvôli nim musia ich príbuzní, inak zdraví, „sedieť doma“ v tvrdších reštrikčných opatreniach. A to len preto, že v reálnom ložisku nákazy majú hospitalizovaní pri sebe občiansky preukaz s trvalým bydliskom mimo tohto ložiska.

Skryť Zatvoriť reklamu