Napĺňame tým svoju potrebu po komunikácii s ostatnými, vystavujeme sa, pretože chceme byť nájdení alebo hľadáme starých známych, s ktorými sme prestali komunikovať, lebo máme k sebe ďaleko, či už pre reálnu vzdialenosť alebo tú vlastnú, ktorú sme si vytvorili v dôsledku kombinácie obmedzenej komunikácie a nadmernej domýšľavosti?
Pár rokov dozadu som bol na prednáške známeho školiteľa osobného rozvoja a motivácie, ktorý sa na adresu sociálnych sietí vyjadril veľmi trefne. Vtedy som sa pousmial nad slovnou hračkou, ktorú použil, ale áno, mal pravdu. Na sociálnych sieťach sme preto, aby „sme sledovali, kto nás sleduje“.
Vedeli toto zakladatelia Facebooku pred rokmi? Bolo ich základným motívom pre zrodenie nápadu sociálnej siete uvedomenie si, že väčšina z nás je vnútorne frustrovaná a obmedzuje svoje ego pre problémy v priamej komunikácii s inými? Bolo frustrované ego jednotlivca podnetom pre zriadenie sociálnej siete čoby ventilu pre uvoľňovanie frustrácie?
„Sledujeme, kto nás sleduje.“
Čo je na tom zlé? Človek je spoločenský tvor, je normálne, že máme potrebu komunikovať s inými, ale uponáhľaná spoločnosť nás postupne izoluje od okolia a my, ani nevieme ako, sa prispôsobujeme zmeneným podmienkam, žijeme za zatvorenými dverami susediacich bytov a domov. Absencia sociálnych väzieb medzi nami narastá a tak je celkom prirodzené, že keď sa objavila príležitosť komunikácie vo virtuálnom prostredí, ožili sme ako sopky a chrlíme príspevok za príspevkom.
Kde je však hranica medzi našou potrebou komunikácie a narcizmom spočívajúcom v kontrolovaní sledovania vlastných príspevkov? Kde je hranica medzi ventiláciou nedostatku na jednej strane a rozvíjaním sociopatologickej závislosti, ktorá nás v skutočnosti izoluje od ostatných ešte viac, pretože vo virtuálnom prostredí sociálnych sietí trávime stále viac času? Prevláda prínos komunikácie nad úpadkom osobnosti alebo úpadok osobnosti prevláda nad prínosom komunikácie?
Sociálne siete. Sú dobré? Alebo naopak, sú zlé? Či dokonca, sú pre nás nebezpečné?
Kto je pavúk a kto hmyz? Sme vôbec niekedy pavúkom? Alebo sme po celý čas len hmyzom uviaznutým v sieti?