1. Začiatok
Tie bývajú také ako ste počúvali odkamarátok- časté sms-ky, telefonovanie, komunikácia počas dňa cez skype, icq,až Vám to pomaly začne liezť na nervy ale zároveň Vám to príde milé a pomalysa do toho dostávate aj vy. Nežné objatia na verejnosti, časté bozkya nežnosti, snaha dozvedieť sa aký ste mali deň, ba aj to prečo samračíte. Ochotne si Vás vypočuje, je pozorný a milý, o všetkom Vám rozpráva, nič nezamlčujea neskrýva. Naozaj nič, takže niečo také ako ružové okuliare odložíte popár dňoch (ak ste si ich vôbecstihli nasadiť) . Ale aj toto budete prijímať s radosťoua hovoriť si, aká môžete byť šťastná, že Vám povie aký je, aspoň potomnebudete sklamaná. To však ešte netušíte , že vetu „Veď ja som Ti hovoril akýsom.“, budete počuť častejšie ako „Aký si mala deň?“. Ďalší varovný signál,ktorý budete považovať len za jeho zlý deň príde , keď mu kúpite nejaký malýbezvýznamný darček, len preto aby ste mu ukázali, že Vám na ňom naozaj záleží.Ak čakáte ďakujem a šťastný výraz v tvári, nie nie, nato zabudnite.To ďakujem sa síce v nasledujúcej vete vyskytne ale spolus podozrením, že to robíte len preto aby to isté robil aj on pre Vása nezabudne dodať, že tým si ho nekúpite. Veď jeho to určite mrzía nechcel to povedať, dali ste mu to len v nesprávnu dobu.
2. Po dvoch mesiacoch
Vaše nežné objatia na verejnosti sapremiestnia do súkromia jeho alebo Vášho domova, kde začnete tráviť všetkovoľný čas a celé víkendy. Tie ale netrvajú dlho, viete ich zrátať naprstoch jednej ruky. Pomaly sa končia sladké spoločné chvíle, často na Vászvyšuje hlas, nevie čo ste robili celý deň a podľa neho to nepotrebujetevedieť ani vy o ňom. Vyhovára sa na príliš veľa práce a starostí, to že vymáte napríklad pred štátnicami nie je zaťažkávacou skúškou predsa, musíte hochápať. Zdá sa Vám, že sa o Vás nezaujíma? Chcete komunikovať, diskutovať,v pokoji sa porozprávať? Povedaťmu, čo všetko Vás trápi ,s čím všetkým máte obavy, prečo nemôžete spávať?Opäť zabudnite, skončí sa to hádkou a táslovami ako už nechce byť s Vami a aby ste okamžite odišli. Tak tedasplníte jeho prianie, odídete domov, kde si idete oči vyplakať a ani niepo dlhom uvažovaní prídete na to, že nie vo Vás je chyba, len potrebujete aspoňnejakú pozornosť. Cítite sa citovo, fyzicky ale najmä psychicky vyprahnutá,máte pocit, že všetko skončilo, chcete len zaspať a zobudiť sa ako tenčlovek, ktorým ste boli než ste ho stretli. Ale v tom Vám zazvoní telefóna on Vám rozpráva ako vie, že urobil chybu, že sa to zmení, že chce aby sav tom či onom zmenil ale že potrebuje vašu pomoc a musíte mu dať čas,ubezpečí Vás ako veľmi Vás ľúbi a ako strašne Vás nechce stratiť.
Uveríte. Všetko. Do poslednej bodkya opäť ste tou najšťastnejšou ženou na svete. Vezie si Vás domov a vyopäť začnete snívať o spoločnej budúcnosti, čo potom , že Vám unikol fakt,že nikdy nespomenul toto slovo v spojení s Vašou osobou. To sa všetkozmení, nahovárate si, proste nie je taký ako vy ale ľúbi Vás a chce byťs Vami.
3. Utešitelia
Pár dní, ktoré sa dajú spočítať na prstochjednej ruky, je Vám krásne, opäť všetko dáva zmysel, opäť sa usmievate, mátepocit, že všetka snaha a láska, celé svoje ja, ktoré ste už do tohtovzťahu dali malo svoj zmysel. A BuuuM! Áno ,stalo sa to opäť. A čo savlastne stalo? No niečo Vám vadilo alebo ste chceli nejaké vysvetlenie, leboste niečomu nerozumeli a nechceli ste si predsa domýšľať, že Vásneľúbi a riešiť hlúposti. Až príliš skoro si začnete uvedomovať, že tentočlovek sa s Vami rozprávať nedokáže , no najmä nechce. A ešte je natoaj hrdý alebo Vám povie, že sa vy rozprávať neviete. Jeho nezaujímajú vaše potreby a túžby,tak prečo by mali Vás tie jeho, čo len deklaruje jeden z jeho ďalšíchvýrokov: „Prečo by som Ti mal hovoriť čo si myslím/cítim/nad čím rozmýšľam?“„Nemáme sa o čom baviť.“ alebo „Načo by sme sa o tom rozprávali?“.Chvíľu si myslíte, že žartuje, že toto nemôže byť pravda, čo Vám tu rozpráva.Prosíte na všetky strany, vo dne aj v noci aby sa Vám vrátil ten človek doktorého ste sa zaľúbila. Odteraz už počúvate len čo všetko musíte akceptovaťa tolerovať, vlastne nakoniec zistíte, že ak chcete byť s ním, musítebyť ticho a na všetko mlčky pritakávať a s úsmevom na peráchprechádzať. Nepomôže plač, preplakané noci, ani predsavzatia, že už nikdy kvôlinemu plakať nebudete. Budete, aj o pol roka, ešte stále budete plakať preto isté. V týchto momentoch prichádzajú na rad kamarátky, ktoré lenneveriacky krútia hlavami nad tým čo im rozprávate, neveria, že niekto takýmôže existovať, neveria, že to či ono mohol povedať a pritom tvrdiť, žeVás ľúbi. A neveríte ani vy.
Teraz sa začne Vaše najhoršie obdobie.Obdobie kedy začnete hľadať chyby v sebe a len a lenv sebe. Rozmýšľate čo ste spravili zle ,kedy ste sa na neho zle pozreli,čo ste povedali zlým tónom, či sa hneváte právom alebo nie. Takto sa budetetočiť dookola a naprávať čo ste nespravili, utekať kamarátkam plakať donáručia, zo zúfalstva plakať do perín a zaprisahávať sa, že už nikdy viac toto nedovolíte, že užnikdy viac nebudete taká či onaká. Zmeníte sa , už budete dobrá.
V tomto momente, už polovica vašichkamarátok a kamarátov rezignovala s otázkou, či ste normálna, alebos tým, že sa už nemôžu pozerať nato ako sa trápite...ale vy stále veríte,s nimi alebo bez nich, veď povedal, že Vás ľúbi. Veď aj vy máte svojechyby.
4. Rozchod
„Vy ste sa rozišli? Konečne si dostalarozum, neboj sa ,to všetko prejde, bude zase dobre, dostaneš sa z toho.“A Vám tečú potoky sĺz a chce sa Vám kričať: „To nie ja, to on sa somnou rozišiel.“ Je koniec raňajkám ,ktoré ste mu s láskou robievali, už munepôjdete kúpiť čerstvé voňavé koláčiky, viac mu nebudete pripravovať večeru, ku ktorej aj tak len vždy mal kopec rečía skôr ako bola hotová a mohol ju ochutnať, so začudovaným výrazoma s iróniu v hlase sa posmieval ako to pripravujete. Čo na tom,že on pre Vás nikdy nič podobné nespravil, ani ste to nečakali. Mali steradosť, že ste pre neho niečo spravili, že ste mu opäť mohli ukázať ako veľmiho ľúbite, čo na tom, že to nikdy neocenil, len ofrflal, čo na tom, že ste priumývaní riadov potom preto plakali. To nič, veď bude zase dobre. Veď on Vásľúbi, veď Vám to povedal minulý týždeň. Snáď Vám to povie aj ten budúci.
Ale tomuto všetkému je koniec, počítatedni, pozeráte sa na telefón, čakáte že napíše, už sú to štyri dni, päť dní,nevládzete už ani plakať, nikto Vás nedokáže presvedčiť, že je to tak lepšie.Až v tom Vám napíše, jeden deň, napíše Vám aj na ten ďalší a vy opäťveríte. Napísal, vy ste odpísali ale to je všetko. Rozhodnete sa teda ísť sizbaliť všetky veci a nadobro sa od neho odsťahovať. Cítite sa vyrovnanánato, aby ste sa na neho pozreli, podali mu kľúče od bytu a odkráčala.Odhodlanie skončí prosíkaním o jehomilosť , aby sa vrátil a na všetko zabudol, že už bude všetko lepšie. Využ budete lepšia. Nasleduje krásny víkend, ktorý Vás má opäť utvrdiťv tom, že vy dvaja máte byť proste spolu.
Nakoniec sa z Vás stane vycvičenáopička, ktorá prestala brať ohľad nato čo je správne, stráca pojem o tom,aké mala pred tým hodnoty a na jediné čo sa sústredí, je on a jehoprázdne frázy, ktoré všetky signalizujú len jedno. Ale vy to vidieť nebudetea stále budete skákať z konárika na konárik, presne tak ako Vám onpovie. Prestanete sa upravovať kvôli sebe, už to bude len tak, ako sa jemupáči, chcete sa predsa vyhnúť vete: „A to čo máš na sebe?“.
Áno aj ja som sihovorila, čo všetko by som kvôli mužovi nezmenila, ako ostanem sama sebou alečím viac som sa o to pri ňom snažila, tým menej som vedela kto soma ešte dlho bude trvať kým opäť nájdem tú ženu, ktorá tu bola, než hostretla.
