Azda posledná večera-II.časť

Zas vo svojej platónsky sa rozpamätávajúcej duši? Stáva sa mi to často, že si spomeniem na pojmy, ktorým denotáty neviem nájsť. Možno je to déjà vu. Možno parapsychológia. Nemám čas zamýšľať sa. Vy máte? Ježiš práve vrcholí s Máriou Magdalénou. Pomerne mu závidím. Nie že by som nemohol dospieť s Martou k orgazmu, to nie, ale dívať sa na rozkoš druhých ma neustále privádza k myšlienke, či aj ja vyzerám pri erekcii tak stupídne. Napätá tvár, spotené telo, dychčanie až výkriky. A pritom sledovať oplodnenie kobyly žrebcom sa rovná- samozrejme teoreticky- tomu istému. Ešte šťastie, že nám Boh, to ako Ježišov tato, nedal do vtáka kosť. Pohyby, pohyby, pohyby. Pot, pot, pot. Ježiš, Ježiš, Ježiš. A na záver orgazmus. Teraz by sa patrilo zapáliť si. To však v Európe bude možné až v 16. storočí po objavení Ameriky, takže smola. Až hluk pred domom nás vracia realite. Jedenásti apoštoli. Ježiš, stojac pri okne, komentuje ich počínanie. Pokúšajú sa zvábiť počestné panny jeruzalemské na svoje oje. Ale, ako je u nás zvykom, nemajú prachy. Tým pádom si ich devy nevšímajú. Ja som chlapcov už dlho prehováral na veksláctvo, ale Ježiš stále, že aby milovali blížneho svojho. Keď som argumentoval tým, že s peniazmi by toho milovania s blížnym a najmä s blížnou bolo viac, tak on na to, že nezosmilním. Ale má pravdu, veď Mária Magdaléna s nami aj bez peňazí. Napriek chabým protestom domácej pani vchádzajú. Kamaráti z mokrej štvrte. Ježiš vymyslel plán: po baranovi U Džbána pôjdeme do baru U Kaifáša. Parádna štácia, samé kurvy, vojaci z Ríma, sem-tam kňazi a iná zberba. Šepká sa, že vraj to celé má pod palcom šéf judskej bezpečnosti Pilát. Dobre sa tam provokuje. Bojová porada je teda na mieste, nech si Marta hovorí, čo chce. Samaritán sa asi zbláznil. Ledvaže apoštoli za sebou zavreli vráta, riekol: ,, Smutná je moja duša až na smrť. Zostaňte tu a bdite.“ A spravil chlapcom náramnú radosť, pretože sa vyklonil z okna a zavolal aj počestné panny jeruzalemské. Bodaj by nie, trieskali na bránu kričiac: ,, Pane, Pane otvor nám!“ Pokračovanie si určite viete predstaviť. Oheň. Ježiš totiž zbadal, že doniesli nový olej do lámp. Vo svetle horiacich knôtov, počas aktívneho pohybu na zdravom tele, začal som uvažovať o jedle. A nie som sám. Chlapci vstávajú, smer jasný- baran. A devy nechávame napospas hriechu ostrova Lesbos. Mám povinnosť, ako sa dozvedám. Bože, prečo ja? Ježiš sa rozhodol, že ja som ten pravý, mám dohodnúť U Kaifáša stôl na večer. Neviem vychádzať s ľuďmi, o ktorých som nepresvedčený. Čo som tušil, stalo sa. Povedal mi, že on tu židov nechce. Tresol som mu pár slovenských po papuli, lebo to nepovedal s veľkým Ž. Veď aj pravidlá slovenského pravopisu vydumané Jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra raz tak budú uvádzať. Ale bav sa s gójom inteligentne! Ten antisemita poturčenecký skrotol až po násilí. A radšej mi ešte dal tridsať strieborných, aby sme len k nemu prišli, že u neho bude ticho a pokoj a podobné dristy, na ktoré si človek vďaka reklame zvykne. Potĺkam sa Jeruzalemom. Večne špinavé mesto. Ježiš s chlapcami sa už určite napchávali. Trochu je mi ľúto za Magdaléninou vôňou. Ale keď pánska jazda, tak pánska jazda. Keď posledná večera, tak nech to stojí za to. Ešte netuším, čo z toho spraví história. Jasnovidectvo nikdy nebolo mojou silnou stránkou, hoci ma preň o pár storočí neraz upália. Vo vnútri pokútnej reštaurácie U Džbána sedí dvanásť vlasatých. Stolička pre mňa. Ježiš je smrteľne vážny. Zas má spleen, že by mu ho Baudelaire v Paríži mohol závidieť, keby už žil. Odkedy šli po Ježišovi tajní, tak s ním bolo občas na nevydržanie. Aspoň dnes si to mohol odpustiť, veď, ako tvrdí, o tri dni je u tatka. Ale musí nám prevrávať do duše, zrada a zapieranie, podvody a úskoky, a mnohé iné etické teórie. Bodaj ho. Miesto barana vzal do rúk chlieb, lámal ho a podávajúc hovoril:,, Vezmite, jedzte, toto je telo moje.“ S úžasne vážnym ksichtom, ako keby ho fotili na prezidentský portrét v niektorej z budúcich totalitných podôb Slovenska, vzal kalich a podal nám ho. Išli sme rad za radom, víno steká každému po brade, tak sa napĺňame a on do toho: ,,Toto je moja tej novej zmluvy krv, ktorá sa vylieva za mnohých.“ Pozerám na rozladené oči spolustolovníkov. Ani Tomáš neverí. Ježiš je čudák, božský tvor, čo všetko robí len z nudy. Jeho tato je rajsky bohatý a my musíme z Džbána utiecť, pretože nemáme ani poriadne čím zaplatiť. Aj tak sa sem tak skoro nevrátime, každý z nás sa kamsi chystá.