Náboženstvo- nová forma podnikania?
Väčšina štátov tomuto podnikaniu nadŕža a zvýhodňuje ho.
Každý iný podnikateľ je povinný predložiť záruky, že tovar alebo služby, ktoré ponúka sú reálne a že sú v súlade s ponukou. Organizované náboženstvá majú výnimku. Nikto od nich nežiada dôkaz a záruku, že duše existujú a majú posmrtný život, ani to, že za pomoci činnosti náboženských organizácií si občan vyslúži spasenie v nebi.
Navyše ponúkaná služba nenesie žiadne riziká a povinnosť odškodniť v prípade nesplnenia služby. Nikto sa zo záhrobia ešte nevrátil, a preto sa nikto nemôže dožadovať takého odškodnenia.
Základné črty deštruktívnych kultov
Vedenie i stúpenci sa cítia byť organizovanou jednotkou, ktorú spája spoločné presvedčenie- viera a ciele.
Organizácia je hierarchicky členená na čele s ,,vodcom“ často vystupujúcim ako idol, čo sa dosahuje okrem iného aj jeho charizmatickými schopnosťami.
Elitárska skupina stojaca na vrchole hierarchickej pyramídy je vo svojom myslení a konaní nekontrolovaná, zatiaľ čo radoví stúpenci sú kontrolovaní ,,špicľovaním“ zameraným na ich myslenie a konanie, prísľubmi trestov a odmien (často z ,,nadprirodzených“ zdrojov), psychologickými metódami ovládnutia mysle. pri získavaní nováčikov uplatňujú sa lichôtky, niekedy aj menšie peňažné a iné výhody.
Pyramídová štruktúra organizácie je výrazná v členení práv a záväzkov. Propagácia a ukladanie povinností smerujú zhora- od vrcholu pyramídy nadol, zatiaľ čo tok peňazí naopak, smeruje od rádových stúpencov k ústredným štruktúram. Výraznými metódami manipulácie myslenia sa neraz dosahuje darovanie celého majetku jednotlivcov, alebo vysokých finančných darov v prospech vedúcej štruktúry celej organizácie.
Ideológia, resp. propagovaná viera sekty alebo kultu sa zakladá na dovolávaní sa ,,vševedúceho vodcu“, ktorý má právo žiadať poslušnosť. Osoba vodcu je uctievaná so zbožnou úctou. Niekedy sa prirovnáva k Spasiteľovi, Mesiášovi, a pod. Demokratické prvky vo vnútri skupiny sa teoreticky i prakticky zavrhujú a neuplatňujú.
Ako jeden z popredných vyhlasovaných cieľov organizácie je transformovanie ľudskej spoločnosti v súlade s princípmi, ktoré si osvojila sekta resp.kult.
Všetky aktivity objektívne smerujú k získaniu a upevneniu moci a bohatstva pre elitnú skupinu.
Stúpenci sú presvedčovaní, že len viera, ktorú hlása ich sekta/kult je jedine pravdivá a jej stúpenci sú ,,vyvolení“.
Presviedčanie a získavanie prívržencov je hlboko premyslené.
Vo vnútri skupiny sa kritické myslenie potláča. Presadzuje sa čierno-biele videnie sveta podľa hotových predstáv, je to buď-alebo.
Je rozdiel medzi náboženstvom a sektou?
Tradičné náboženstvá sú v podstate kulty, ktoré sa stali početne veľké a ich zásady sa prijímajú ako dobré.
Je absolútne nemožné odlíšiť náboženstvo od sekty, ak priznáme istým spoločenstvám sa označovať ako ,,náboženstvo“ a zároveň to odopierame iným hnutiam.
Nie je skutočný rozdiel medzi sektou a náboženstvom.
Je známe, že sekty majú hromadu vymyslených a obedzujúcich faktorov okolo seba, ale pravda treba priznať, že náboženstvá majú tiež nereálne prvky, len v inej podobe. Ak sa raz prelomí rozdiel medzi realitou a ,,nadprirodzeným“, táto črta sa môže zafixovať v mysli postihnutého natoľko, že za určitých okolností môže uveriť aj v dospelosti hocičomu. Tak napríklad aj na Slovensku sociologický prieskum preukázal, že 51,7% občanov, ktorí sa hlásia k náboženskému presvedčeniu, si myslí, že Biblia je iba kniha legiend. Neveria, že boh sa zaujíma o každého človeka, neveria v nebo, peklo a náboženské zázraky. Takíto ľudia sú potom , samozrejme, aj imúnni voči absurdnostiam, ktoré hlásajú kulty.
