Dnes je Deň matiek.
Každý z nás má matku. Niekto má šťastie, že ju zažil a si ju pamätá, iný ju má živú a sa ju opatruje, iný je vo veku, kedy sa o neho ešte stará matka. Ale aj tí, ktorí ju majú vymazanú krutým osudom od detských dôb, majú matku.
Materstvo je dnes zaznávané a pri tom cenené. Možno práve preto treba hovoriť o materstve ako o dare, ktorý nemôže mať každá žena. Materstvo nie je samozrejmosť. Každý z nás vo svojom najbližšom okolí vidí, ako sa materstvo odmieta. Dôvody sa rôznia. Každý, kto sa z nás rozhodne neprijať dieťa, má na to svoj dôvod. Kto sa rozhodne prijať dieťa, má tiež preto dôvod. Dieťa nesmie byť hračkou v rukách rodiča. Dieťa má svoju dôstojnosť.
Niekedy sa prijíma dar nového života aj cez slzy, ktoré sa zvyknú premeniť v žiare životodarného slnka na drahokamy. Materstvo je darom, ale aj obetou. Prijíma sa s bázňou. Je zahalené tajomstvom spoločného úseku života, kde je dieťa bytostne naviazané na matku a pri tom je od počiatku osobité, originálne. Rozhodnutím mu slúžiť. Dieťa cíti, či sa prijíma s radosťou alebo nevôľou, či je milované alebo nechcené. Matka dáva základy novému človeku, ovplyvňuje jeho celú budúcnosť. To my, muži, nie sme schopní. Preto si ctím matky, preto ich oslavujem.
Mám veľké šťastie, že ma moja mamka prijala. Vo veľmi ťažkých časoch.
Mám veľké šťastie, že moja manželka bola ochotná sa stať matkou. Veľakrát.
Mám veľmi veľké šťastie, moje deti s manželkami sú ochotné stať sa matkami.
Všetkým za to veľká vďaka!