________________________________________________________________
Uznesenie Európskeho parlamentu o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení P6_TA(2006)0089 z 15. marca 2006
Európsky parlament
1. víta uvedenú spoločnú správu, ktorá po prvýkrát na úrovni EÚ-25 zahŕňa sociálnu ochranu i sociálne začlenenie a hodnotí pokrok členských štátov pri dosahovaní cieľov schválených lisabonskou Európskou radou; berie na vedomie, že cieľom správy je podstatným spôsobom zasiahnuť do boja proti sociálnemu vylúčeniu a do procesu odstránenia chudoby do roku 2010 a taktiež pomôcť členským štátom reformovať systémy sociálnej ochrany, aby sa tým zabezpečila ich schopnosť poskytovať vysokokvalitné služby a ich primeranosť a udržateľnosť v budúcnosti;
2. poukazuje na to, že spoločná správa uvádza, že boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu zostáva hlavnou úlohou EÚ a jej členských štátov, pretože údaje, ktoré súvisia s chudobou a sociálnym vylúčením v EÚ a vychádzajú z príjmov, sú veľmi významné a dokumentujú, že viac ako 68 miliónov, teda 15 % obyvateľov EÚ, bolo v roku 2002 ohrozených chudobou;
4. upozorňuje na skutočnosť, že nedávne hospodárske spomalenie spojené so zvyšujúcou sa nezamestnanosťou a znížením počtu pracovných príležitostí, stavia viac ľudí do pozície ohrozenia chudobou a vylúčením a zhoršuje situáciu tých, ktorí sú už takto postihnutí; ide tu najmä o tie členské štáty, ktoré trpia dlhodobou nezamestnanosťou alebo nečinnosťou;
5. zdôrazňuje, že zamestnanie musí byť považované za najlepšiu ochranu proti chudobe, a preto je potrebné zachovať finančný aspekt záujmu o prácu pomocou opatrení, ktoré budú nabádať k zamestnávaniu žien a stanovením kvalitatívnych cieľov pre ponúkané pracovné miesta;
Sociálne začlenenie
6. zastáva názor, že úsilie namierené proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu musí byť vytrvalé a musí pretrvávať dostatočnú dobu, aby zlepšilo postavenie ľudí najviac ohrozených chudobou a vylúčením, akými sú príležitostne zamestnaní, nezamestnaní, neúplné domácnosti s jedným rodičom (obvykle matkou), starší ľudia žijúci osamotene, ženy, rodiny s viacerými závislými osobami, znevýhodnené deti, ako aj príslušníci etnických menšín, chorí alebo zdravotne postihnutí ľudia, bezdomovci, obete obchodovania s ľuďmi a obete drogovej a alkoholovej závislosti;
8. zdôrazňuje skutočnosť, že vyrovnanie sa so znevýhodneniami vo vzdelávaní a odbornej príprave a zvýšenie kvalifikácie pracovnej sily bez ohľadu na vek, mužov a ženy a etnické či národnostné menšiny, sú kľúčovými nástrojmi v boji s nezamestnanosťou; poznamenáva tiež, že riešenie týchto nerovností je zvlášť dôležité s ohľadom na dosahovanie lisabonských cieľov v oblasti zamestnanosti, kvality práce a sociálneho začlenenia;
9. v tomto zmysle zdôrazňuje, že pokiaľ ide o rómsku menšinu, je žiaduce, aby jej členovia boli plne motivovaní prejaviť záujem o ďalšie vzdelávanie svojich detí, rozvoj ich kladných vlastností i zručností;
10. vyzýva členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy, na predchádzanie predčasného ukončenia vzdelávania,
13. napriek tomu poukazuje na to, že v mnohých prípadoch nie je zárukou získania zamestnania ani dostatočné vzdelanie či opakovaná rekvalifikácia; preto zdôrazňuje potrebu väčšieho využitia neziskových verejnoprospešných prác;
14. zdôrazňuje, že v štrnástich zo sedemnástich členských štátov, pre ktoré sú k dispozícii údaje(10) vzrástla v deväťdesiatych rokoch chudoba detí; upriamuje pozornosť na skutočnosť, že pretrvávajúca chudoba detí sa sústreďuje predovšetkým v neúplných rodinách, vo veľkých rodinách s tromi a viacerými závislými deťmi, medzi prisťahovalcami a príslušníkmi etnických menšín a v rodinách s nezamestnanými alebo nedostatočne zamestnanými rodičmi; zdôrazňuje, že hlavná pozornosť na úrovni EÚ a členských štátov sa musí venovať predchádzaniu a vylúčeniu medzigeneračného prenosu chudoby a že ju musia podporiť primerané finančné zdroje (napr. zvýšeným využitím štrukturálnych fondov, najmä Európskeho sociálneho fondu); zdôrazňuje, že k ukazovateľom sa musí pristupovať z perspektívy detí a ľudí žijúcich osamelo i keď je známe, že nemožno znížiť chudobu detí bez toho, aby sa znížila chudoba v domácnostiach a zaručil prístup všetkých k vysokokvalitným službám;
15. upozorňuje na skutočnosť, že podľa zdrojov Eurostatu sa v EÚ rodí až tretina detí mimo inštitúcie manželstva a toto číslo z roka na rok rastie; domnieva sa, že tento trend svedčí o potrebe hľadať účinné mechanizmy napomáhajúce riadnemu fungovaniu rôznych typov rodiny ako inštitúcie;
16. domnieva sa, že sociálne služby, ktoré sa zaoberajú deťmi a starostlivosťou o deti sú dôležitou podmienkou pri predchádzaní a znižovaní chudoby detí, sociálneho vylúčenia a diskriminácie a pri uľahčovaní zlaďovania pracovného a rodinného života; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť jednoduchý a rovný prístup k vzdelaniu pre všetky deti; uvedomuje si kľúčovú úlohu súkromných zariadení, ktoré poskytujú služby v tejto oblasti;
19. upriamuje pozornosť na potreby mladých ľudí, ktorí čelia osobitným ťažkostiam pri začlenení v ekonomickej a sociálnej oblasti po ukončení vzdelania a pri vstupe do práce a ktorí sú náchylnejší stať sa obeťami sociálneho vylúčenia
22. odporúča členským štátom, aby podporili politiku rastu a zamestnanosti žien uľahčením prístupu žien ku kvalitným pracovným miestam a rovnakým zaobchádzaním pri odmeňovaní;
23. zdôrazňuje, že nárast počtu zárobkovo činných žien musí byť chápaný nielen ako nevyhnutná ochrana proti riziku chudoby, ktorou trpia hlavne ženy, ale aj ako prostriedok na zachovanie rovnováhy medzi počtom ekonomicky činných a nečinných osôb, ktorá je ohrozená starnutím obyvateľstva;
24. v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na odstránenie nerovností na trhu práce, aké predstavujú rodové rozdiely v zamestnanosti, nezamestnanosti a netypickej zamestnanosti, rodová segregácia v odvetviach a zamestnaniach, rodové rozdiely v odmeňovaní, nerovnaké postavenie a obmedzená účasť žien v rozhodovacích pozíciách; domnieva sa, že členské štáty by tým mali uľahčiť osobné rozhodovanie pri zosúladení pracovného a rodinného života a prístupe ku kvalitným a dostupným službám v oblasti starostlivosti o deti a iné závislé osoby; je presvedčený, že dôležité je aj zahrnutie rodového hľadiska do všetkých politík a programov;
25. ďalej vyzýva členské štáty, aby pri výpočte starobného dôchodku zaručili ženám, že nebudú penalizované za neodpracované obdobie z dôvodu materskej alebo rodičovskej dovolenky;
39. zastáva názor, že súčasné demografické trendy - starnúca pracovná sila a pokles počtu obyvateľov v produktívnom veku - ohrozujú v strednodobom a dlhodobom horizonte finančnú udržateľnosť systémov sociálnej ochrany;
40. v tejto súvislosti poukazuje na potrebu podporovať vývoj a implementáciu komplexných stratégií v otázkach starnutia obyvateľstva, zameraných nabádanie pracovníkov, aby zostávali dlhšie aktívnymi a povzbudiť zamestnávateľov k tomu, aby prijímali a ponechávali si starších pracovníkov;
44. odporúča, aby dôchodkové systémy obsahovali nielen široké rozpätie foriem sociálneho poistenia a pripoistenia (zákonného aj súkromného), ale aby zabezpečili aj čo najvyššiu mieru sociálnej spravodlivosti v dôchodkových systémoch;
45. zastáva názor, že pri reformách verejných dôchodkových systémov by sa nemalo zvyšovať celkové daňové zaťaženie pracovnej sily, aby sa zabránilo nepriaznivým vplyvom na zamestnanosť, ale mala by sa dosiahnuť primeraná rovnováha medzi zdanením práce a zdanením pochádzajúcim z iných zdrojov;
46. vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje administratívne a inštitucionálne kapacity spolu so zlepšením rovného prístupu k vysokokvalitným službám, predovšetkým v oblasti zdravotnej a dlhodobej starostlivosti, sociálneho zabezpečenia, sociálnych služieb, vrátane poskytovania poradenstva v otázkach sociálnych práv, v oblasti služieb súvisiacich so starostlivosťou o deti, služieb súvisiacich s dopravou a mobilitou a služieb znovuzačlenenia zameraných na začlenenie na trh práce a na odbornú prípravu;
50. ďalej podporuje posilnenie tých sociálnych služieb, ktoré sú potrebné v starostlivosti o odkázané osoby, t.j. tie, ktoré nie sú schopné sami vykonávať základné každodenné úkony;
56. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v budúcnosti pri zavádzaní otvorenej metódy koordinácie do sociálnej ochrany a integrácie kládli väčší dôraz na otázky súvisiace so zladením pracovného a osobného života so špecifickým dôrazom na prístup k starostlivosti o deti, rodinnú rozpočtovú situáciu a zamestnanosť matiek;
