Po chvíli, keď mládenec odišiel, pani sa na mňa usmiala a vytiahla z tašky ceduľku a mi ju podala. Krásnym rukopisom, aj keď veľmi zvláštnym, bolo tam napísané po anglicky asi toto:
Neviem po anglicky, viem len po filipínsky a trochu po čínsky. Potrebujem letieť do Amsterdamu, ďalej bolo číslo letu. Môžete mi pomôcť?
Dali sme sa do reči. Ako? Ako dvaja, ktorí si nerozumejú, ale chcú sa rozumieť. Začala ona, vytiahla telefón a v ňom mi ukázala dámu, jej sestru žijúcu v Holandsku, za ktorou cestovala. Nasledovali jej tri deti. Muža nespomínala, a ja som nevedel ako sa spýtať, alebo či sa vôbec mám spýtať.
Náhoda je veľmi zaujímavá a sa s nami hrá. Deň pred tým som obedoval s tromi Filipínčanmi. Mnohodetnými. Dohodli sme sa, že budeme udržiavať kontakt, ktorý posuniem do Európskej konfederácie mnohodetných rodín. Možno sa stretneme o rok v Moskve na celosvetovom kongrese, ktorý tento raz si vybral za tému mnohodetnosť. Budúci rok je Medzinárodný rok rodiny vyhlásený OSN. IYF 2014
