Keď som dorábal druhú špricľu, tak prišiel báčik od susedov. Vtedy sme boli ešte všetci susedia. Starký, mohol mať dobre cez osemdesiat, v ústach v jednom kútiku fajku, druhým hovoril. Vraví mi: Stano, ľaľa ty si si nedoniesol dobrú liesku, ty si ju odtiaľ (odťal) hen naproti. Tam rastú len na kúrenie. Mal si ísť, ľaľa hen do Hanuškovej, tam rastú dobrie. Múdrosť starých.
O niekoľko rokov, báčik sa už na nás pozeral zhora, mi priatelia vravia: Dobre bolo, len drevo si nemal pripravené. Našli sme tam starý rebrík, popílili sme ho. Len čo to máš za pec, ani dvierka nemajú, vždy sme museli zodvihnúť platňu, keď sme chceli priložiť. Nuž čo, pomyslel som si, mestské deti, nafta vtedy stála 90 halierov.
P.S. Venujem Rebríkovi, ktorý má 20. ročné jubileum. Prehlasujem, že s týmto rebríkom nemá nič spoločné, lebo príhoda sa udiala, keď Rebrík bol ešte malý chlapec.
