Vo Viedni je prekrásny kostol, katedrála postavená na Ringu, Votivkirche. Obsadili ju migranti a bezdomovci. Najprv okolo park, neskôr aj kostol. Park vyprázdnili s odvolaním na zákaz stanovania.
Istý politik komentoval situáciu takto: Choďte do kostola, je tam ozaj zima, musíme s tým niečo robiť.
Pred istým časom bola podobná situácia v Bruseli. Tam bol kostol sv. Jána Krstitela obsadený podobnými osadníkmi oveľa dlhšie, pokiaľ viem až tri mesiace. Hľadalo sa riešenie, čo s tými, ktorí po stratiplnom príchode do vysnívanej Európy strácali akúkoľvek nádej.
V kostole som bol v marci 2011. Snažil som sa vnímať situáciu, stiesnivú náladu. Panoval tam pokoj, ale bál som sa vytiahnuť fotoaparát. Zostalo mi toho pred očami oveľa viac.
Voľakedy dávno, v roku 1968, keď v Európe vrelo, som mal možnosť navštíviť utečenecké tábory Palestíncov. Zobrali ma domáci, obliekli do handár a prísne mi zakázali hovoriť. Videl som zvnútra viacero táborov. To, čo som videl, poznačilo ma na celý život. Možno preto píšem blogy.
Prajem vám, ktorí toto čítate, aby ste sa neuspokojili iba s informáciou. Ale aby ste ju chápali ako výzvu.
