Prudké predvolebné osočovanie sa a na druhej strane vystatovanie, čo dokážem, keď... vedie k tomu, že si niektoré veci vôbec nevšímame. Sme schopní iba nadávať na neschopnosť, samozrejme tých druhých! Na Slovensko prestávame byť hrdí.
Komisár Nils Muižnieks, komentoval zaslanie listu Albánsku, Bulharsku, Francúzsku, Maďarsku, Taliansku, Srbsku a Švédsku, že „mnohí Rómovia sú vystavení pokračujúcemu diskriminovaniu rôznymi vážnymi formami, či už zo strany národnej, alebo lokálnej úrovne.“
Hovoril o požiadavke a integrovaní rómskych rodín, s cieľom dosiahnuť regulárne, riadne zaškolenie detí, ako podmienku ich začlenenia do spoločnosti.
Nájsť také riešenia, ktoré neuškodia, ale povznesú nie je jednoduché. Najmä, ak si uvedomujeme kultúrne odlišnosti našej „veľkej“ menšiny. Na druhej strane vykonávať opatrenia, ktoré diskriminujú veľké rodiny s cieľom obmedziť asociálne správajúcu časť populácie je neľudské. Preto ako predstaviteľ mnohodetných rodín so zodpovedným rodičovstvom považujem to, že Slovensko nedostalo list s upozornením na porušovanie ľudských práv ako veľké ocenenie práce, mnohých, ako splnomocnenca vlády pána Polláka, verejnej ochrankyne práv pani Jany Dubovcovej a mnohých ďalších.
Viac, ako aj texty listov na http://www.coe.int/en/web/commissioner/-/european-countries-must-stop-forced-evictions-of-roma
