Kríza zasahuje každého z nás v celej Európe. Jedného viac, druhého menej, ale nik nie je imúnny. EÚ sa polarizuje vnútorne čím ďalej, tým viac. Nie je to len o Eurozóne €, ale aj v postojoch voči riešeniu sociálnych istôt a ľudských práv. Schizofrénia EÚ podpory pôrodnosti versus „ľudské práva“ sa pekne v malom ukázala na konferencii SEXUALITY VII, kde na jednej strane bola panelová diskusia s témou Reprodukcia na Slovensku – „krv, pot a slzy“, na druhej prax ľudských práv pri reprodukčnom zdraví, práve ženy na svoje telo vrátane ukončenia neželaného tehotenstva, prípadne v skupine s osobitnými problémami pri ich uplatňovaní v spoločnosti, tak ako sa to konštatuje v predkladanom dokumente.
Pár mesiacov pred európskymi voľbami pripravil Výbor EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné záležitosti ( Committee on Civil Liberties, Justice and Home Affairs (LIBE) ) správu. O tejto správe dnes vyhlasujú poslanci z opačného tábora, že jasne prekračuje kompetencie EU a takto šliape po princípe subsidiarity.
Rakúska poslankyňa EP Ulrike Lunacek, viceprezidentka Interskupiny pre LGBT práva v Európskom parlamente (European Parliament’s Intergroup on LGBT Rights), ktorá je najväčšia v EP a má 141 členov,zo Slovenska Monika FLAŠÍKOVÁ BEŇOVÁ a Katarína NEVEĎALOVÁ (SMER), vytvorila správu K plánu EU proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity (“on the EU Roadmap against homophobia and discrimination on grounds of sexual orientation and gender identity”). Názov znie povedome, keďže pripomína názov štúdie publikovanej Európskym parlamentom v roku 2012 s prispením Európskej LGBTI lobby ILGA Europe, s názvom Smerujúc k plánu EU pre rovnosť na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity (“Towards an EU roadmap for equality on grounds of sexual orientation and gender identity”).
Návrh správy, ktorý bol nedávno zverejnený stále dáva veľa priestoru pre úpravy. Je však zjavné, že správa má za cieľ priniesť agendu, v ktorej neexistuje žiadna spoločná pozícia členských štátov, hlavne agenda propagovaná LGBTI lobistami a tiež vyše 150 poslancov Európskeho parlamentu. Správa „požaduje od Európskej komisie, členských štátov a príslušných organizácii, aby spoločne pracovali na komplexnej politike pre ochranu základných práv LGBTI ľudí počas obdobia 5 rokov, teda mapu na cestu, stratégiu alebo akčný plán“. Správa má namiesto vypracovaných celých kapitol iba nadpisy: Všeobecné ustanovenia na poli antidiskriminácie; Antidiskriminácia v zamestnaní, vo vzdelaní, v zdravotníctve, v tovaroch a službách; Špecifická politika ohľadom transrodových a intersexuálnych ľudí; Občianstvo, rodiny a sloboda pohybu; Sloboda združovania a vyjadrovania; Nenávistný prejav a zločin z nenávisti; Ústavy pre choromyseľných; Rozšírenie a externá politika.
Návrh správy poukazuje na to, že „Európsky parlament desať krát žiadal komplexnú politiku Európskej únie pre rovnosť na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity.“ Vyjadrenie takto asi nechtiac zdôrazňuje odlišné prístupy k problematike rôznymi členskými krajinami EU, ktoré majú vo vlastnej kompetencii mnohé oblasti, na ktoré návrh správy odkazuje. Platí to hlavne v otázkach spojených s rodinným právom.
Fakt, ktorý treba vziať do úvahy je, že ani jeden z bývalých štátov Varšavskej zmluvy alebo ZSSR, ktoré sú novými členskými štátmi EU, neprijal takú legislatívu, akú požaduje správa.
Antoine Renard, prezident FAFCE pripomína, že „EU práve čelí mnohým výzvam a jej popularita medzi európskymi občanmi nie je práve na vrchole. Propagovanie agendy, založenej na výbere životného štýlu, ktorý jasne rozdeľuje členské štáty nie je práve najlepšou možnosťou, ako zabezpečiť sociálnu súdržnosť vo vnútri EU. Všetci občania EU majú právo žiť v mieri a dôstojnosť každej osoby musí byť rešpektovaná. Práva všetkých občanov EU musia byť podporované a chránené. No tendencia kategorizovať ľudské práva nemôže byť cestou vpred: každej ľudskej osobe, každému mužovi a každej žene patria ľudské práva a sú si rovní v dôstojnosti. Nesmieme však zabudnúť, že tieto práva nie sú podmienené individuálnymi túžbami, ale spoločným dobrom. Napríklad, manželstvo je inštitúciou, ktorej cieľom je poskytnúť podporu a ochranu pre muža a ženu, ktorí založia rodinu a vychovávajú deti, ich prínos pre spoločnosť skrze vzdelávanie a výchovu ich detí je chránený zákonom.“
Návrh správy má byť prezentovaný výboru LIBE 5. novembra
