Zameranie tohto roku je vyzýva k tomu, že skutočne záleží na kombinácii práce bez práce v nedeľu a dôstojnej pracovnej doby pri zachovaní ekonomickej konkurencieschopnosti.
Niekoľko rokov, sociálno - ekonomická kríza určuje tvorbu stratégii Európskej únie. Úsporné opatrenia, ďalšia liberalizácia a flexibilita sú veľmi často vnímané ako kľúč k tomu, ako sa dostať z krízy. Sociálna ochrana a sociálne práva sa odkladajú nabok. Zamestnanosť a vytváranie nových pracovných miest a posilnenie ekonomickej konkurencieschopnosti Európy sú hlavnými požiadavkami na prekonanie krízy. Aké pracovné miesta potrebujeme v Európe? Môže konkurencieschopnosť a dôstojná práca a spoločný deň odpočinku rodiny byť v rovnováhe, a za akých podmienok? Ochrana nedeľu posilňuje sociálnu súdržnosť našej spoločnosti.
Vo výzve Európanom sa hovorí:
Veríme , že: Konkurencieschopnosť potrebuje inovácie, inovácie potrebujú kreativitu a tvorivosť potrebuje odpočinok !
Veríme , že: Legislatíva a prax na úrovni EÚ a členských štátov musia viac chrániť zdravie, bezpečnosť, dôstojnosť každého a majú dôslednejšie presadzovať rovnováhu medzi rodinným a súkromným životom a prácou.
Aká je skutočnosť?
Niektoré členské krajiny EÚ chránia si voľnú nedeľu a je to samozrejmosťou, že obchody sú v nedeľu zavreté. Pozorujeme ale sústavne sa zvyšujúci tlak, aby obchody boli otvorené v sobotu večer, v nedeľu, vo dne, v noci. Tvrdý konkurenčný boj nie je schopný udržať ekonomicky slabší partner, prípadne malý obchod. Preto zanikajú obchody na vidieku, preto zanikajú slabšie obchodné siete. Dochádza k radikálnemu rušeniu pracovných miest.
Na konferencii o dôstojnom pracovnom čase, ktorá sa konala v januári v Európskom parlamente sa spomínal prípad Španielska, ktoré si sľubovalo vznik 33 000 pracovných miest. Realita bola presne opačná, pracovné miesta nevznikli, ale sa znížili mzdy zamestnaných.
Častý argument, že je predsa samozrejmé, aby si mohol ísť hocikto hocikedy nakúpiť, a teda takýto postup vytvára pracovné miesta je iba zdanlivo demokratický. Zamestnanci sú tak isto ľudia, ktorí majú rodiny. Podobne aj živnostníci. Majú právo na spoločne trávený čas.
Argument, že ľudia sa dobrovoľne hlásia do sobotných, nedeľných a nočných zmien je iba čiastočne pravdivý. Väčšinou sú príplatky a okrem toho pracovník, ktorý nie je ochotný zobrať túto prácu, musí rátať s tým, že stratí aj inú. Priemerná nezamestnanosť je okolo 14%, miestami je oveľa vyššia.
Jasne treba povedať aj to, že najmä v stavebnom priemysle živnostníci sú zneužívaní na doťahovanie termínov. Pokiaľ robíme analýzu ťažkých a smrteľných úrazov, tak je vidieť, že je tam enormne vysoký podiel nedodržiavania pracovnej doby, a na druhej strane živnostníkov, ktorí pracujú na vlastné riziko.
Postoje EÚ k zamestnanosti sú také, že si urobila z nej zlaté teľa a sa vlastnému výtvoru klania. Klania sa mu do tej miery, že obvyklé vyhlásenie tematiky, ktorej sa venuje EÚ sa pre rok 2014 nekonalo. Známym bol napr. rok boja proti chudobe, podpory starých a medzigeneračnej solidarity a občianstva EÚ. Je zaujímavé, že europoslanci podporili tento návrh, ktorý mal za cieľ vyhlásiť rok 2014 za Európsky rok rovnováhy zamestnania a rodinného života. Tento program sa zameriaval na jednu časť rozsiahleho programu 20. výročia Medzinárodného roka rodiny vyhláseného OSN.
Počas už spomínaného rokovania v Európskom parlamente prítomní kandidáti na post europoslanca podpisovali prehlásenie, že budú podporovať ľudsky dôstojný pracovný čas. Zhromaždilo sa 41 podpisov. Text vyhlásenia http://www.europeansundayalliance.eu/site/euelections2014thepledge
European Charter of Fundamental Rights (2000)
European Union
Article 31
Fair and just working conditions
1. Every worker has the right to working conditions which respect his or her health, safety and dignity.
2. Every worker has the right to limitation of maximum working hours, to daily and weekly restperiods and to an annual period of paid leave.
European Social Charter (1961)
Council of Europe
Article 2 - The right to just conditions of work
With a view to ensuring the effective exercise of the right to just conditions of work, the Contracting Parties undertake:
to ensure a weekly rest period which shall, as far as possible, coincide with the day recognised by tradition or custom in the country or region concerned as a day of rest.
Link to the European Social Charter
EU Working Time Directive (1993)
Directive 93/104/EC
The initial Working Time Directive of 23 November 1993 made provision in Article 5 for a minimum weekly rest period, which "shall in principle include Sunday". On 12 November 1996 the European Court of Justice (ECJ) annulled this provision. The Court found "that the Council has failed to explain why Sunday, as a weekly rest day, is more closely connected with the health and safety of workers than any other day of the week."
more: eu working time directive (1993)
Revision of the EU Working Time Directive (2011)
State of Play
In April 2009, the revision of the Working Time Directive (2003/88/EC) had failed. The European Parliament and the Council had been unable to agree, in the context of the joint committee procedure, on a new legal text. The main point of contention at that time was the question of dealing with on-call time, multiple employment contracts and the admissibility of the opt-out arrangement. The latter allows an on-going exception to the maximum 48-hour working week.
The repercussions of the crisis are catastrophic for young people: Finding a job is becoming almost impossible... and finding a good job is a stroke of luck. The quality of the contracts offered to young people provides no guarantee of a secure and stable position in the labour market, which strongly influences their personal and family lives.
Poznámka: Autor je signatár European Sunday Alliance a člen COFACE
