Jedným z bodov programu bude príprava Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike. Pán podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a predseda Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť Miroslav Lajčák sa vyjadril, že „Reakcie verejnosti v posledných dňoch jasne ukázali, že o takej širokej téme, akou sú ľudské práva, je potrebné na Slovensku ešte diskutovať. Radi by sme do prebiehajúceho procesu zapojili čo najviac subjektov. Očakávame konštruktívne stanoviská, ktoré posunú tému ľudských práv dopredu. Musíme sa pokúsiť nastoliť zmierlivý tón, hľadať prieniky a stanoviská prijateľné pre väčšinu.“
Podľa spracovateľa a predkladateľa, Ministerstva zahraničných vecí a Európskych záležitostí má byť pripravovaná stratégia dokumentom, ktorý bude reflektovať ponímanie ľudských práv 21. storočia a odrážať medzinárodné záväzky Slovenskej republiky.
Oprávnene kladieme otázku, čo treba pod výrazom „ponímanie ľudských práv 21. storočia“ chápať. Ak budeme ignorovať neplatenú prácu v rámci celej Európy, tak spoločne s feministickými organizáciami z Kanady, ktoré už pred 40 rokmi upozorňovali na tento fenomén budeme opäť musieť pripomínať, že ľudské práva žien, matiek, rodinných opatrovateľov sú ignorované a sa po nich šliape. Ako viceprezidentovi FEFAF mi pripadla ťažká úloha hľadať riešenia. Často treba sa stavať proti ignorancii kompetentných a ich upozorňovať, či už vhod, alebo nevhod na ich kompetencie a z toho vyplývajúcu zodpovednosť riešiť problémy denného života, nie len ľudských práv 21. storočia. Takýmito príležitosťami bude vyššie spomenuté zasadanie Rady vlády, ale aj Národný pochod za život v Košiciach 22.9.2013. Dúfam, že náš pokojný hlas požadujúci spravodlivosť nezanikne v kriku a emóciách.
V minulosti som veľké šťastie viackrát sa stretnúť a dlho debatovať s Prof Dr Wolfgangom Waldsteinom z Rakúska. Preto voľne vyberám z Wolfgang Waldstein: «Ins Herz geschrieben. Das Naturrecht als Fundament einer menschlichen Gemeinschaft», 2010, S. 157f., ISBN 978-3-86744-137-7
Po tom všetkom, čo by sa mohlo povedať k otázke prirodzeného práva, výsledok môže znieť iba: niet pochýb o tom, že existuje prirodzené právo. Bolo uznané ľuďmi od najstarších čias a sa aplikovalo v praxi. Formovalo celý vývoj práva v Európe od druhého storočia pred Kristom. Z týchto poznatkoch vzniklo " prirodzené právo", pruské Všeobecné zemské právo v roku 1794, francúzsky občiansky zákonník - Code civil z 1804 a rakúsky Všeobecný zákon z roku 1811 (Allgemeine Gesetzbuch). Na tomto základe aj dnes jasne hovorí rakúsky občiansky zákonník v odseku 16: Každý človek má vrodené, už rozumom pochopiteľné práva. Preto znalosť prírodných zákonov nie je otázkou nejakých viac či menej spoľahlivých filozofických teórii, ale realita v celého vývoja európskej právnej kultúry. Iba na základe prirodzeného práva mohla byť roku 1948 formulované Všeobecná deklarácia ľudských práv OSN(New York 10.12.1948), ktorá hneď na začiatku, teda v preambule, § 1, uvádza, že " uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovných a neodňateľných práv všetkých členov ľudskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete".
Dodám, že aj my, na Slovensku sa priznávame k tomuto dokumentu, ktorý tvorí základ nášho právneho systému.
