Dnešný deň mnohí považujú za oficiálny začiatok pádu Železnej opony. Asi majú pravdu. Masaryk dávno napísal, že na bodákoch sa nedá dlho sedieť.Mnohé národy v Európe sedeli v Ruskej, komunistickej klietke niekoľko generácií. Nečudo, že vznikali revolty, ktoré boli kruto podtlačené.
Dnes teda treba spomínať, nielen na začiatok slobody, ale aj na obete, zabitých, mučených, rozbité rodiny a neschopnosť ešte aj po 25. rokoch vnímať svet farebne. Argumenty typu guľka do čela sa používajú v prenesenom zmysle aj dnes, arogancia jednotlivcov, politických subjektov (hovorím v množnom čísle), korupcia, to všetko je dôsledok morálnej devastácie.
Ak spomínam negatívne stránky dneška, o ktorom mnohí majú stále iné predstavy a sa čudujú, čo nám sloboda priniesla, tak treba spomenúť aj hrdinov pádu železnej opony. Nie je to len vyjadrenie politikov pre svetové médiá z tej doby a "strihanie" plotu na inom mieste, lebo pri tom prvom médiá neboli, ale aj otázku, ktorú postavil vtedajší minister zahraničných vecí Rakúska Franz Wranizky - nevedeli sme, či je to naozaj, alebo budú do nás strieľať.
Pamätám sa na priateľov po dlhej ceste Trabantmi, ktorí u nás prespali, aby na druhý deň sa dostali na druhú stranu plota, ako sme nakoniec vášnivo debatovali dlho do noci. Sloboda nie je len tak, treba si ju zaslúžiť!
