Diskusie z nedávnych dní boli o tom, či 15. september má, alebo nemá byť dňom pracovného voľna. Táto téma teraz ustúpila. Biskupi Slovenska vyhlásili rok 2014 za Rok Sedembolestnej Panny Márie. Na túto tému napísali list, ktorý sa čítal v kostoloch na Nový rok. Z listu vyberám http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20131231024: Je to práve 450 rokov odvtedy, ako začala v Šaštíne úcta k Sedembolestnej Panne Márii, ktorá je teraz aj osobitnou patrónkou našej vlasti. A na začiatku tejto úcty je príbeh uzdravenia manželského vzťahu manželov Angely a Imricha Coborovcov.
Stalo sa to v roku 1564. Keď sa vracali v uzavretom koči do svojho šaštínskeho kaštieľa, prepukla medzi nimi ostrá výmena názorov. Táto výmena názorov bola len prejavom dlhodobej ťažkosti, ktorá narúšala ich vzájomné vzťahy v manželstve a ich vzájomnú lásku. Pôvodné opisy tejto udalosti zaznamenali, že ich vzájomné vzťahy narúšala výbušná povaha manžela Imricha. Je isté, že táto poznámka vyjadruje iba jednu čiastku mnohých rozmerov vzťahu manželov. Ale tá prudká výmena názorov v onom roku 1564 vyvrcholila tým, že rozhnevaný manžel dal koč zastaviť, manželku z koča vykázal a pokračoval v ceste. Čo mohla prežívať takto ponížená manželka? Iste opustenosť, neistotu, obavy zo straty manžela, pokušenia zúfalstva a beznádeje. No Angela sa uprostred tejto skúšky obrátila o pomoc k Panne Márii. Veď ona stála pod krížom svojho Syna, stála uprostred veľkej skúšky, stála s nádejou proti všetkej beznádeji. Iste aj Angela si v duši veľmi želala a modlila sa o Božiu pomoc na príhovor Panny Márie. Angela iste prosila o to, aby nestratila nádej v duchovnej bolesti a sklamaní.
Po nejakom čase prišiel pre Angelu koč, aby ju odviezol domov. Tam ju čakalo prekvapenie - manžel, ktorý prosil o odpustenie. Bolesť v duši sa premieňala na radosť u oboch manželov. A keď sa spolu rozprávali o celej udalosti, Imrich sa stotožnil s prísľubom manželky Angely, že z vďačnosti dá postaviť sochu Sedembolestnej Panny Márie. Priamo na mieste vrcholiaceho konfliktu - aby sa tam, kde predtým triumfoval hnev, sprítomnilo víťazstvo lásky Božej Matky.
Sedembolestná panna Mária vyhlásil za patrónku Slovenska v roku 1964 Pápež Pavol VI. z úcty Slovákov k Matke Prebolestnej vyhlásil dekrétom "Quam pulchra" našu svätyňu v Šaštíne za "Basilica minor" - "Baziliku menšiu". Urobil tak na základe žiadosti z roku 1927, keď veriaci zo Slovenska spolu s biskupmi podali žiadosť do Ríma o povolenie pridať v loretánskych litániách aklamáciu (prosbu) Matka Sedembolestná, oroduj za nás. Kongregácia obradov ju 8. apríla 1927 zamietla. O dva týždne neskôr, na ďalšom zasadnutí sa rozhodla pozitívne v tom zmysle, že sa dovoľuje pridať prosba: "Oroduj za nás, Matka Sedembolestná" s odpoveďou: "Aby sme sa stali hodní prisľúbení Kristových."
Kongregácia pre sviatosti a bohoslužbu schválila v roku 1976 slovenské proprium liturgie hodín, v ktorom sa tento sviatok označuje ako: Beatae Mariae, Patronae Slovaciae, čiže Blahoslavená Mária, Patrónka Slovenska.
Zjavenie Panny Márie, zázrak a pútnické miesto, to sú rôzne pojmy, ktoré sa často pletú. Vzniká tak zmätok a preto poukazujem na veľmi zdržanlivý postoj cirkvi ku zjaveniam, zázrakom.
Koľko zjavení Panny Márie bolo v minulých storočiach ?
Experti na 42. Marianistickom týždni v Zaragoze, ktorý sa konal v roku 1986, skonštatovali, že najmenej 21 000 údajných mariánskych zjavení sa spomína od roku 1000, pričom katolícka cirkev uznala oficiálne ako dôveryhodných za celé tisícročie len pätnásť zjavení.
Len v priebehu XX. storočia sa napočítalo do 400 zjavení (alebo deklarovaných ako zjavenie), z toho 200 v období od 1944 do 1993. Z toho len pri siedmich, konštatoval príslušný miestny biskup nadprirodzený charakter sprievodných udalostí: Fatima (1917 - Portugalsko) , Beauraing (1932 - Belgicko), Banneux (1933 - Belgicko), Akita (1973 - Japonsko), Syracuse (1953 - Taliansko), Betania (1976 - Venezuela) a nedávno Kibeho (1981 - Rwanda). Do zoznamu treba pridať aj Zeitoun (1968 - Egypt) a Shoubra (1983 - Egypt), ktoré sú uznané pápežom koptskej cirkvi.
Nezávisle od rozhodnutia o nadprirodzenom charaktere udalostí, len v 17 prípadoch komisie vedené biskupom dali oficiálne povolenie vyjadrovať Mariánsku úctu na vznikajúcom pútnickom mieste. Pre 79 prípadov bolo nakoniec udelené negatívne rozhodnutie. Napríklad u nás tak známe Medžugorie nedostalo toto schválenie.
Známe je to, že cirkvou daná aprobácia, schválenie pre súkromné zjavenie, nie je nič iné ako zverejnenie povolenia, ktoré je vydané po starostlivom prešetrení, že je možné využívať zjavenie pre poučenie a pre dobro veriacich. Pre zjavenia všeobecne platí, a to dokonca aj vtedy, keď sú oficiálne uznané cirkvou, že sa nesmie vyžadovať uznávanie jednotlivými veriacimi, lebo nie sú predmetom viery.
Z tohto dôvodu sa nemusia cítiť viazaní a môžu sa od nich odvrátiť, pri podmienke, že tak konajú primerane skromne, z dobrých dôvodov a bez úmyslu opovrhnutia. (Benedikt XIV. „De servorum Die beatificatione", Diel II, Kap. XXXII, Nr: 11)
Poznámka:
Pápež Benedikt XIV, (1740-1758) sa narodil v Bologni v roku 1675 a zomrel v Ríme v roku 1758, svetské meno Prospero Lambertini. Mal povesť najväčšieho cirkevného učenca svojej doby, bol expert na občianske a cirkevné právo. Stanovil základné princípy svätorečenia a bol veľký mecenáš kultúry. Vyriešil problém zmiešaných manželstiev katolíkov a protestantov, obnovil veľa pamiatok, rozšíril zbierok v galériách a rímskych knižniciach a založili štyri akadémie v Ríme. Jeho pontifikát charakterizuje poctivosť, podpora poľnohospodárstva, priemyslu a obchodu, a zníženie nákladov na vedenie cirkvi.
