Po dobrovoľnom odchode zo Západného Nemecka (1953) do DDR dieťa Wolf (bude mať v polovici novembra 75 rokov) sa dostal do školy v Gattenburgu s pekným menom Škola Henricha Heineho (nemeckého básnika so židovskými koreňmi, ktorý bol za Hitlera zakázaný).
Mocní z DDR sa rozhodli ničiť čo najviac väčšinových protestantov, katolíci mali relatívne väčšiu slobodu. Jedným zo spôsobov bolo zastrašovať. Deti z protestantských rodín sa mali dištancovať od mládežníckej protestantskej organizácie.
Pokorujúce prostredie, hotový pogrom, každý stiahol chvost ako pes, ktorý sa bojí. Všetci, postupne, ako ich vyvolávali, po jednom prehlásili, že sa vzdávajú viery. Pomaly tak, ako za starého Ríma. Vtedy vystúpilo ako posledné malé dievča tichým hlasom vraviac: VERÍM V BOHA. Najprv úplné ticho, kedy by bolo počuť aj ihlu padnúť. Potom jedna tučná učiteľka sa pustila do malého milého dievčaťa, slovami ju hrýzla, doslova roztrhala.
Mladý Wolf, ešte sa pozerajúci očami Hamburčana na to, čo sa dialo okolo neho. Nemohol zniesť, aby sa niekomu robila krivda. Vtedy vystúpil tak ako seba nazýva Wolf, malý idiot s rečou, tak ako to odkukal od svojej matky: Ja som komunista! Náboženstvo je ópium národa! Samozrejme, že nevedel, čo je náboženstvo, ani národ, tobôž čo je ópium. Pokračoval preto nezomrel môj otec v koncentráku v Auschwitzi, toto nie je komunizmus!
