1. Sociálna fóbia je synonymom pre hanblivosť
Je pravda, že existujú určité paralely medzi hanblivosťou a sociálnou fóbiou, napríklad pocit trápnosti v spoločenských situáciach. Sociálna fóbia je však oveľa extrémnejšia. Ovplyvňuje každodenný život človeka . Najväčší rozdiel medzi hanblivosťou a SF vidím v tom, že hanblivý človek sa väčšinou hanbí v situáciach, v ktorých je to opodstatnené. Napríklad na prvom rande, v skupine cudzích ľudí a pod. Hanblivosť sa postupne vytratí a človek žije v poriadku ďalej. Na rozdiel od toho, socfobik (či už pociťuje hanblivosť, úzkosť atď.) sa potýka s týmito pocitmi aj v situáciach, kedy to nie je racionálne opodstatnené. Niekedy stačí, že musí len vyjsť z domu, cestovať v MHD, ísť na nákup, alebo jesť v reštaurácii.
2. Iba introverti trpia sociálnou fóbiou
Tento mýtus je pomerne rozšírený. Nie je to však pravda. Sociálnou fóbiou môže trpieť introvert aj extrovert. Vraj aj mnoho známych ľudí trpí, alebo trpelo touto diagnózou, napríklad Kim Basinger, Barbara Streisand či Michael Jackson.
3. Človek sa so sociálnou fóbiou už narodí
Kedy vzniká sociálna fóbia asi nie je celkom známe. Ja osobne síce som tento prípad, no je to veľmi individuálne. Stretla som sa so socfobikmi, ktorý sú taký ako ja, a iný zasa začali trpieť SF až od nejakého veku. SF je vec, ktorá má viacero spúšťačov. V mojom prípade to bude dané aj dedične, prostredím, v ktorom som vyrastala a mojimi povahovými predispozíciami. Takisto SF môže vzniknúť ako odpoveď na šikanu v škole, ale inú traumatickú skúsenosť. Takisto je dôležitým faktorom nedostatok sociálnych zručností.
4. Musíš to prekonať
Túto vetu počúvam(e) pomerne často. Nie je to niečo čo sa dá len tak prekonať.
Sociálna fóbia je ako každá iná duševná porucha (nepoviete schizofrenikovi aby to prekonal). Vlastne je to ako každá iná choroba. Od chrípky po rakovinu. Je potrebná liečba a dlhodobá.
5. Sociálna fóbia zvládne človek sám
Možno sa medzi nami nájdu taký, ktorý našli spôsob ako sa vyliečiť bez lekárskej pomoci. Ale sociálna fóbia so sebou prináša mnoho iných problémov, ktoré sa na seba nabalujú. Depresie, úzkosti, panické záchvaty, suicidálne myšlienky atď. Dlhé obdobie som si myslela, že človek to zvládne sám. Ale niekedy nie. Potláčaním týchto pocitov som dosiahla, že som sa psychicky zrútila. Preto si myslím, že vyhľadanie odbornej pomoci nie je zlá vec a netreba to odkladať.
6. Sociálna fóbia nie je vážny problém
Dovolím si tvrdiť, že sociálna fóbia je jedným z najhorších psychických porúch. Prečo? Lebo ovplyvňuje život človeka vo všetkých oblastiach - práca, škola, vzťahy. Extrémnym spôsobom vplýva na kvalitu života. Človek môže ostať bez práce, bez priateľov, bez rodiny. Nedokáže vybaviť základné veci. Ísť si nakúpiť. K tomu sa pridružuje množstvo iných problémov, ako som už spomínala depresie, úzkosti, panické záchvaty, suicidálne myšlienky , alkoholizmus, vyhýbavú poruchu....
7. Sociálna fóbia je len výhovorka lenivých ľudí
Stretla som sa s pomerne veľkých počtom socfobikov, ktorých rodina a známi považujú za lenivcov. Pretože nemajú prácu, nechodia von, medzi ľudí, proste niečo nerobia. Vtedy prichádzajú aj výčitky typu, prekonaj to, rob so sebou niečo...Pravdou však je, že napríklad práca je pre socfobika jedným z najväčších problémov - zapadnutie do kolektívu, komunikácia s ľuďmi, autority, neustála kontrola a hodnotenie.
8. Z toho vyrastieš!
Nie! Proste nie. Sociálna fóbia nie je nejaký pubertálny strach, ktorý zažíva polovica teenagerov, keď má pozvať dievča na rande, alebo prezentovať referát v škole.
