V nasledujúcom článku budem hovoriť o o schizofrénii a predschizofrénnych stavoch. Napadlo mi niekoľko dôvodov, prečo by mohla schizofrénia vznikať: -
počítačová schizofrénia-nepamätám si, čo som už pod týmto pojmom myslel. Stratil pre mňa implementáciu-obsah. Ak nechcete, aby sa Vám stalo to isté, predstavte si pod tým dačo. Človek počítaču dáva príkazy a niekedy nevie veľa krokov dopredu, čo urobí. Tu neexistuje spätná väzba, nie je to obojstranná komunikácia, od počítača nemôžete čakať nič nezvyčajné. Ak nechcete, aby sa Vám stalo to isté, predstavte si pod tým dačo.
obranná schizofrénia-schizofrénia terorizovaných
introvertná-"výkladová" schizofrénia-človek ma prednú časť mozgu ako výklad pre svoje okolie, pritom vnútri môže byť iný. Môže sa brániť pred notorickým používaním psychologických trikov zo strany niektorých pedagógov, ktorí sa snažia zistiť o jeho postojoch.
pracovná (snová) schizofrénia-človek vykonáva monotónnu prácu, a preto mu na to stačí zadná časť mozgu a väčšina mozgu nezávisle od toho sníva
empatická (psychologická) schizofrénia- chcem pomôcť, hovorím jedno, myslím druhé. Tieto príčiny schizofrénie sa môžu navzájom kombinovať a dopĺňať. Podľa mňa sa schizofrénia vyvíja tak, že z neochoty hovoriť, prejavovať pocity... sa postupne stáva neschopnosť na tieto veci, pretože mozog sa to naučí.
Mozog má schopnosť odolávať, brániť sa zmenám, latencie. To je vtedy, keď sa učíte a nechce sa Vám. Tiež má schopnosť učiť sa,čo je vtedy, keď sa dlhú dobu nudíte a už by ste sa aj učili.
Ilustrujem to na výraznejšom prípade: V jednej firme som pracoval za počítačom, a pri 10-15 otvorených oknách v 4-6 aplikáciach som prišiel na zaujímavý jav: Občas sa stane, že vám aplikácia spadne. Vtedy musíte okno zavrieť a aplikáciu znova otvoriť. Tá sa otvorí ako posledné okno na dvojradovej lište. Potom máte problém "spomenúť si", kde okno je, pretože je jednoducho inde. Chvíľu blúdite po lište, kým konečne nájdete aplikáciu alebo aplikáciu na konci (aj ostatné aplikácie sa posunú približne o jedno miesto). Tu sa prejavuje schopnosť reagovať. Je na našej (zrejme) schopnosti riešiť problémy, ako rýchlo dané okno nájdete. Možno ide len o orientáciu v priestore. Mozog je teda schopný zapamätávať (pôvodné rozloženie okien) a cielene odpamätávať (schopnosť reagovať na nové podnety), alebo asi logické myslenie. I keď neviem, či je interpretácia IQ ako schopnosti cielene prepamätávať a odpamätávať korektná.
V každom prípade sa to odlišuje od zabúdania. (Ešte som si všimol, že kolega našiel na ľavej lište, kde bola v spomínanej firme kopa foldrov, oveľa rýchlejšie nejaký konkrétny folder. Možno fakt myslím strategicky a potrebujem si tie foldre aspoň letmo všetky pozrieť, prv než nájdem hľadaný folder. Toto odpamätávanie by sa dalo využiť na liečbu schizofrénie, pretože doterajšie postupy sú postavené len na medikamentoch a spoliehajú sa na to, že schizofrénia je chronická choroba, teda na zabúdanie.
