Ruky preč od môjho dôchodku, boľševik!

Žiadne prekvapenie. Boľševik, aj keď často maskovaný za sociálneho demokrata alebo národovca, neoplýva často vysokou inteligenciou, či už rozumovou alebo emočnou. A aj tá úroveň, ktorou disponuje, je výrazne degradovaná komunistickými dogmami. Zato disponuje mimoriadnou chamtivosťou, túžbou po moci a s tým spojenými benefitmi a neskutočnou chuťou rozdávať peniaze tých druhých, hlavne za účelom udržania svojich preferencií. Navyše má túto, v skutočnosti asociálnu úchylku, drzosť nazývať „sociálne cítenie". 

Ukáž boľševikovi cudzie peniaze a už slintá, ako by mohol naprávať „krivdy". Zato peniaze, ktorými má možnosť reálne disponovať, či už ide o jeho vlastný účet (byt, auto...) alebo účet ministerský, tie sú sväté, na tie nesiahne. Predsa má nárok na pôžitky, pretože „sociálne cítenie" je mimoriadne náročné a žiadna odmena nie je dostatočná. A samozrejme, boľševik potrebuje za sebou niečo zanechať, nech to stojí, čo to stojí. A je jedno, aké je to stupídne a zbytočné.

Preto ho ani nenapadne, ako „sociálne cítiaceho", dobrovoľne sa vzdať svojho luxusného terénneho auta, jedného z niekoľkých bytov alebo časti jeho príjmu. Prípadne zo zisku jeho s. r. o., ktorú riadi jeho príbuzný. Alebo nejakej tej viničky. Alebo usporiadať zbierku medzi členmi strany. NIE. ON CHCE PENIAZE DRUHÝCH.

Boľševik nesiahne ani na nezmyselné megalomanské projekty (PPP diaľnice), ani na kšefty jeho sponzorov (obnova hradu, mýtny tender) a nezruší ani jedno zo zbytočných ministerstiev. Nezruší národné zlodejstvo na jednom z ministerstiev. Nezníži platy ani odmeny štátnych úradníkov a spriaznených darmožráčov v podnikoch s účasťou štátu a všelijakých zbytočných organizácií (FNM). Nesprivatizuje stratové a neefektívne podniky. Nedokáže šetriť, nedokáže sa vzdať pocitu moci.

Nie. On slintá po rýchlych peniazoch tých druhých, ktoré môže získať silou. Nerozmýšľa, neanalyzuje, realita ho nezaujíma. Po peniazoch ide pudovo. Aby prerozdeľoval. A nedá sa v jadre zmeniť. V 20. storočí to boli pozemky, budovy, podniky. Dnes sú to budúce dôchodky. Čo to bude nabudúce?

Dokedy to vydržíme? Dokedy nám budú paraziti skákať po hlavách?