Ladislav Mňačko kedysi napísal knihu Ako chutí moc, politici by ju mali mať ako povinné čítanie. Aj politik je len človek, so všetkými slabinami tomuto živočíšnemu druhu bežnými, ktorý ale na rozdiel od nepolitikov má príležitosť. Mňačko popisuje vo svojej knihe ako politik stúpa po schodíkoch a ako žije na výslní. Pre politika je bežné, že je obklopený ľuďmi, ktorí ho neustále zahŕňajú podporou a komplimentmi. Nie je ťažké si uvedomiť, koľko oportunistov sa v okolí každého politika vyskytne - obzvlášť na Slovensku, kde je, ako vraví brat Čech, „k mání" toľko zaujímavých flekov. Človek žijúci v takomto prostredí prestáva byť sebakritický, denne je utvrdzovaný v správnosti svojich rozhodnutí.
Mikuláš Dzurinda, dlhoročný predseda najvýznamnejšie politickej strany na Slovensku od jeho samostatnosti, žil celé tie roky v tomto tranze. Navyše, aj Dzurindov najväčší odporca mu nemôže uprieť to, že z čiernej diery v strede Európy urobil krajinu s najrýchlejším rastom, jasne začlenenú do Európskych štruktúr. To je predsa to najpodstatnejšie, ako sa vraví, účel svätí prostriedky. Ale pravicový volič žiada viac.
Dnes oznámil svoju rezignáciu nemecký prezident Christian Wulff, pre pôžičku, ktorú nevedel dostatočne dobre vysvetliť a Škodovku, ktorú získal za neštandardných podmienok. Ako uviedol: "Nemecko potrebuje prezidenta, ktorý sa môže bez obmedzenia venovať národným i medzinárodnom výzvam. Prezidenta, ktorý sa teší dôvere veľkej väčšiny obyvateľov. Vývoj posledných dní a týždňov ukázal, že dôvera vo mňa a tým aj moje schopnosti konať sú značne obmedzené."
Mikuláš Dzurinda, vedomý si svojej (ne)popularity mohol urobiť rovnaké gesto, Nemecko mohol vymeniť za SDKÚ a Slovensko a bol by z neho na slovenské politické pomery hrdina. Zachránil by stranu a vzhľadom k posledným prieskumom aj Slovensko. Miesto toho pokračuje vo svojej tvrdohlavosti a spolu s Miklošom, pacientom s rovnakou diagnózou, dosadia už raz správne vykopnutého Mikulčíka na ďalšie významné miesto. Naopak, či už vedome, či nevedome, zbavia sa Radičovej.
Mikulášovi Dzurindovi touto cestou chcem poďakovať za všetko, čo pre Slovensko urobil. Zároveň mu chcem týmto povedať, že jeho túžba po pobyte na výslní nemôže byť naplnená inak ako jeho balzamovaním. Pán Dzurinda, gratulujem Vám k Vášmu mauzóleu. Dzurinda večne živý, živší ako všetci živí.
